aparát a pokazený diktafón. Ako sa však hovorí, keď človek chce, zvládnuť sa dá všetko.
Situácia voľnosti sa otočila vo štvrtok. Nevedeli sme, čo skôr. Či sa lúčiť so šéfom alebo oplakávať nenávratne stratené témy. Internet padal ako jablká na jeseň. A to už kalendár trošku ohlasuje príchod jari.
Rasťo v piatok priniesol do redakcie gitaru, aby nás potešil svojimi hudobnými výkonmi. My ostatní sme čosi odmrmlali, čo mal byť akože spev. Zjedli sme kuracie krídelká, čo-to podzemnice olejnej - praženej a dali šéfovi ,,poslední sbohem.“ Exkluzívne iba pre MY-Trnavské noviny sa vyjadril, naďalej bude občas navštevovať priestory redakcie s darčekmi a upomienkovými predmetmi. Ďakujeme, šéfe!
