„Po zvolení do funkcie je mojou povinnosťou zvolať Výkonný výbor. Potom premyslieť celú koncepciu nového štvorročného obdobia a rozdeliť funkcie. Chcem si zvoliť podpredsedu, garancie jednotlivých komisií, rozdelenie kompetencií, aby sme vedeli, čo môžeme robiť ako jednotlivci a čo môžeme robiť ako celok. Pre radu, ktorá by následne zasadla, pripraviť mená, predovšetkým predsedov odborných komisií. Podľa našich stanov Rada ich musí schváliť a výkonný výbor (ďalej VV) na základe týchto návrhov schvaľuje členov komisií. Čo sa týka Rady, tak my sme pred dvoma rokmi spravili úpravu stanov, ktoré umožňovali, aby priamo Konferencia určila členov Rady. Nové členenie už nebude paritné ako to bolo doteraz. Čiže po štyroch členov z Trnavy, Hlohovca a Piešťan, ale bude také, aké takticky určila Konferencia. Ja verím, že tí ľudia budú osobnosti a že to pôjde všetko minimálne tak dobre, ako to bolo v závere uplynulého funkčného obdobia.“
Prezraďte, ako úzko medzi sebou jednotlivé komisie spolupracujú.
„Nosnými komisiami sú disciplinárna komisia, športovo-technická komisia, na ňu nadväzuje komisia rozhodcov a komisia delegátov. Súvislosť medzi nimi samozrejme je a to medzi všetkými štyrmi. Užšie však spolupracujú disciplinárna a športovo-technická komisia. Druhá rieši samotnú športovo-technickú stránku zápasu, prvá už aj tresty. Tieto dve funkcie od seba odlúčiť nejde. Rovnako majú úzku súvislosť aj komisia delegátov a komisia rozhodcov. Obe sú samozrejme od seba nezávislé. My sme veľmi spokojní s tým, že množstvo rozhodcov nám v priebehu minulého roka postúpilo do vyšších súťaží. Máme veľa rozhodcov v 3-5 lige. Som rád, že títo chlapci majú svoje vnútorné, osobné ambície. Vzhľadom k tomu, že som aj členom VV Západoslovenského futbalového zväzu (ďalej ZsFZ) mám možnosť nahladnuť do papierov a podľa nich vidím, že naši rozhodcovia sú hodnotení dosť vysoko. Nie kvalitatívne, ale počtom oslabili svojim odchodom do vyšších súťaží náš zväz. Potrebovali by sme približne 100 a viac rozhodcov, ale momentálne ich nemáme. Aj preto sú niektoré zápasy v nižších súťažiach obsadzované len dvoma rozhodcami.“
Z pozície predsedu zväzu môžete do akej mieri zasahovať do chodu komisií?
„Nie som typ lídra, ktorého myšlienky musia byť za každú cenu presadené. Skôr mám záujem na tom, aby v týchto komisiách boli ľudia, na ktorých je spoľahnutie a majú svoje vlastné vízie. Čo sa týka mojich kompetencií, mám právo zasahovať. Jednotlivé komisie navštevujem, živo sa zaujímam o to, ako pracujú. Pozorne si čítam aj úradné správy, ktoré komisie dávajú a s potešením môžem skonštatovať, že sa ešte nestalo, aby podobný trest bol ´odmenený´ dvojakým metrom. To je veľmi dôležité. Pretože tak ako to vnímam ja, tak isto sa na to pozerajú aj ľudia, ktorí sa zaoberajú futbalom. Práve táto dobre odvedená práca robí aj dobrý imidž komisiám. Dôkazom toho je, že sme mali málo odvolaní. A ak aj boli, tak sme v drvivej väčšine prípadov ponechali pôvodné rozhodnutie. Čo sa týka môjho zasahovania do ich práce, tak si napríklad vyžiadam materiály, preštudujem si ich a pokiaľ sa komisie nedopustili nejakého veľkého rozporu, resp. akéhokoľvek rozporu, tak ponechávame pôvodné rozhodnutie. Ale ja si skutočne neuzurpujem nejaké právo, že to musí byť podľa mňa.“
Každé voľby sú spojené s ambíciami človeka, ktorý kandiduje, ale aj ambíciami samotného zväzu. Aké sú tie vaše ambície do ďalšieho funkčného obdobia?
„Chceme pokračovať v tom, v čom sme začali. Výsledky volieb nás utvrdzujú v tom, pretože väčšina z nás bola znovuzvolená do svojich funkcií, že jednotlivé oddiely sú spokojné s našou prácou. V prvom rade sme v ponímaní ZsFZ jeden z najväčších oblastných futbalových zväzov, predovšetkým čo sa týka počtu oddielov, nie súťaží. Veď Trnava má vyše 90 činných oddielov, niektoré sú nečinné, napríklad Sasinkovo, Šulekovo či Lošonec, ale to sa môže od septembra zmeniť. Napríklad sme hrdí na to, že v našej oblasti jej aj prvoligový klub – Spartak Trnava, do ktorého chodu samozrejme nezasahujeme, ale nie všetky oblastné zväzy sa môžu pochváliť prvoligovým klubom. Zastúpenie máme vďaka Spartaku B aj v druhej lige. Sledujeme aj oddiely, ktoré sú vo vyšších súťažiach a sú riadené ZsFZ. Teší nás, že napríklad Vrbové v 3. lige má ambíciu postúpiť do novotvoriacej sa 2. ligy, ktorá už bude riadená Slovenským futbalovým zväzom. Takisto vnímame postavenie Moravian v 4. lige severozápad a majú veľkú šancu z prvého miesta postúpiť do 3. ligy. V týchto vyšších súťažiach máme trinásť oddielov, čo je v porovnaní s ostatnými zväzmi veľmi pekné. Tu niekde je aj naša vízia. A to taká, že z týchto pozícií nechceme upustiť. Vyžadujeme, aby tréningová činnosť bola na veľmi dobrej úrovni, samozrejme aj vybavenosť ihrísk. Aby sa nám nestalo to, že mužstvo, ktoré postúpi, sa v priebehu roka vykrištalizuje ako outsider súťaže a vráti sa nám spät do nižšej súťaže. Posledné naše skúsenosti, však hovoria o pravom opaku. Posledným postupujúcim boli Krakovany a tie sa držia v lige dobre. Nemám dojem, že by sa počas jari museli zapodievať záchranárskymi prácami.
Zároveň by sme si mali uvedomiť, že žijeme v 3. tisícročí, a mnohé športviská vznikali ešte v 70. rokoch minulého storočia. Všetkým, ktorí na ihriskách športujú by malo záležať na tom, že doba sa zmenila. Tak ako ľudia prerábajú umakartové kúpeľne, tak isto by sme mali začať s rekonštrukciou našich ihrísk. Aby sa aj divák cítil na športoviskách dobre. Predsa je niečo pravdy na tom, že prostredie vychováva. Ja viem, že nemôžeme mať veľké oči, ale postupne by sme sa mohli prepracovať aj k realizácii tejto myšlienky. Hráči musia mať kvalitnú hraciu plochu, šatne by mali byť dôstojné a nie studené kutice alebo unimobunky, kde sa poriadne nemajú ani kde vyzliecť. Samozrejme, že sa to nedá spraviť tak, že si ObFZ buchne po stole. Tu bude potrebná komunikácia so starostami obcí a ľudmi, ktorí pracujú vo výboroch. Budeme musieť zistiť čo je a čo nie je možné. Koľko financií máme a koľko budeme môcť poskytnúť. Financie idú cez krajské športové združenia a pokiaľ idú do futbalových klubov, tak si myslím, že ObFZ má dosť odborníkov a prehľad o tom, aby vedel povedať komisii, ktorá peniaze rozdeľuje, kde koho tlačí topánka.“
Patrí aj oblasť mládežníckeho futbalu k tej dominantnej, ktorej sa chce ObFZ v ďalšom funkčnom období venovať?
„Pokiaľ by sme sa nezameriavali na mládež, išlo by sme o veľký krok naspäť. Nepoznám žiadneho zväzového funkcionára, ktorý by vo svojom programe nemal zahrnutú problematiku rozvoja mládeže. Je tu jeden problém, ňou je demografia. Všetci vieme, že sa rodí menej detí, tým pádom je menej športovcov a samozrejme nie každý je talentovaný. Výnimky robíme len veľmi málo. Máme trojstupňovú súťaž a podľa stanov je jasne určené, že najvyššia súťaž sa nemôže hrať bez mládežníckeho družstva. Jednu výnimku sme tento rok urobili a to Jalšovému. Vysvetlím aj prečo: Jalšové je obec s asi 500 obyvateľmi a futbal sa v nej nehral možno aj 20 rokov. Ďalšou skutočnosťou je, že Jalšové nemá základnú školu. Takže výchova vlastných detí je veľmi ťažká. Preto sme v tomto prípade urobili výnimku, ale s upozornením, že táto výnimka nemôže trvať donekonečna. Pochopili sme, že aj oni ako funkcionári potrebujú čas a priestor na to, aby si vytvorili žiacke alebo dorastenecké mužstvo. O Jalšovom viem, že má ambície postúpiť do vyššej súťaže a tam sa tejto podmienke nevyhnú. Viem, že v rámci ZsFZ patríme s Prievidzou k tým zväzom, ktoré majú súťaž mladších žiakov vo vekovom rozpätí od 8. do 12. rokov. Nemáme to ako dlhodobú súťaž, ale z trinástich zaregistrovaných klubov sme vytvorili tri skupiny, ktoré medzi sebou odohrali turnaje. Tie nám dávajú isté výsledky, z ktorých sa následne dozvieme, kto pôjde na finálový turnaj. Táto súťaž sa nám opláca a tak isto je aj vynikajúca spolupráca s Bratislavským futbalovým zväzom a futbalovým zväzom Brno – mesto a Blansko, kde si recipročne vymieňame turnaje. Takto si vymieňame skúsenosti v žiackych kategóriách a samozrejme sa zároveň podieľame aj na reprezentácii zväzu, pretože vystupujeme v jednotných žlto-modrých trnavských farbách. Sledujeme najmä ročníky 1992 a mladšie. Niektoré družstvá sa nám odhlásili zo súťaže, napriek tomu máme dostatok družstiev, ktoré hrajú v ligách. Stáva sa totiž, že v obciach odrazu nie sú také silné a talentované ročníky, ako boli tie predchádzajúce a potom to ide v tejto súťaži s mládežou dole. Občas sa však stáva, že posledný tím nemusí zo súťaže vypadnúť, pokiaľ za neho nie je náhrada.“
Oblastný futbalový zväz má na starosti približne 75 mužských klubov. Z vášho pohľadu máte pocit, že jednotlivé mužstvá patria svojou úrovňou do svojich súťaží?
„Najmä pri dlhodobých súťažiach sa kvalita tímu musí prejaviť. Napokon to ukázal aj turnaj „O pohár predsedu ObFZ“, aj keď samozrejme hala a trávnik sa nedajú celkom dobre porovnať. V tomto ročníku pripúšťam, že niektoré tímy zo skupín OS A a OS B sú kvalitatívne lepšie, ako tie, ktoré hrajú v súťaži OM. S podobnými porovnaniami by sme mohli vyjsť aj pri vyšších súťažich ako je 1. a 2. liga. Ak sa niekto chce udržať vo vyššej súťaži, musí na sebe pracovať. Tu nemôže ísť len o náhodu.
Do akej mieri sa dotkne reorganizácia všetkých súťaží mužstiev pôsobiacich v ObFZ?
“Súčasná reorganizácia hovorí o tom, že v skupine západ aj východ by malo hrať 14 mužstiev. Skupina východ, ktorá bude stredoslovensko-východoslovenská bude zastupená paritne po 7 mužstiev. Čo sa týka skupiny západ je tu návrh, aby nešlo o paritné zastúpenie, ale aby Bratislava dodala päť a západné Slovensko deväť mužstiev. Tie počty však budú závisieť aj od zostupu mužstiev zo súčasnej druhej ligy. Je veľký predpoklad, že do novotvoriacej sa 2. ligy nevypadne Slovan Bratislava a Senec. Družstvá ZsFZ, ktorých je tam šesť, majú túto možnosť veľkú. Teoreticky by sa dalo povedať, že môže vypadnúť šesť, ale aj nula družstiev. Ak vypadne šesť, do počtu deväť budú z 3. ligy postupovať tri družstvá. Ak vypadne päť, tak štyri družstvá a tak ďalej. Mužstvá z 3. ligy sa zas musia doplniť družstvami z nižšej ligy, čiže 4. ligy severozápad a juhovýchod a následne aj z 5. ligy. Ide to istou postupnosťou, ktorá sa dotkne aj oblastných zväzov. Isté je, že víťaz postúpi, o tom niet pochýb. Je tu predpoklad, že niektoré súťaže bude treba doplniť a vtedy bude musieť dôjsť k barážovým zápasom medzi jednotlivými oblastnými zväzmi. Je tu však ešte jedna vec, ale zatiaľ je to len myšlienka, že západná skupina by mohla byť 16-členná. Je poukazované na to, že pri 14-člennej 2. lige by sa celkovo odohralo po 26 stretnutí na jedno mužstvo a ten čas, kedy sa ešte dá hrať futbal by nebol nijako vyplnený. Pri 16-člennej skupine by išlo o 30 zápasov do roka a ten priestor by sa dal takto vyplniť.“
Tatiana Čuperková
