he. Ako to na vernisáži 10. februára vystihol jeho priateľ, výtvarník a galerista Miloš Prekop, Pechovu najaktuálnejšiu tvorbu možno ohodnotiť slovami: maľované fotoaparátom; iný Pecha; Pecha, ako ho nepoznáme.
Všetky tri prívlastky vystihujú isté prekvapenie z jeho nových fotografií, ktoré pôsobia oveľa stíšenejším a meditatívnejším dojmom, ale nie sú v priamom rozpore s jeho doterajšími dielami, skôr ich pocitovo dopĺňajú – vyvažujú.
Jeho známa monochromatická „farebnosť“ sa mení na útržky jasných farieb prebleskujúcich v čiernych poliach. Nočné osvetlenie duše maľované na svetlocitlivý papier, Pecha bez komparzu, Pecha sám s útržkami skutočnosti – mikrosvetom zachyteným na makroplátne...
Známe Pechove fotografie z cyklu Moje intuitívne divadlo vznikajú na letných a jesenných poliach ako inscenované fotografie, ktoré vzbudzujú dojem zachytenia celkom iného sveta. Vlaňajšiu sezónu však mal Pavel Pecha naplnenú domácimi i zahraničnými výstavami, takže sa mu nepodarilo dostať s fotoaparátom do exteriéru a pracovať na svojich surrealistických obrázkoch. Preto sa obrátil do svojho vnútra a s digitálnym fotoaparátom v ruke intuitívne presedlal z fotografie celkov na fotografiu štruktúr. Sám priznáva, že tak našiel novú cestu svojho vyjadrenia, akúsi svoju „zimnú prácu“. Začal s ňou na vlaňajšom benátskom bienále a dokončil ju len nedávno doma. Možno aj pomerne krátka doba vzniku dala fotografiám tú pravú atmosféru rýchleho intuitívneho výberu na základe fatálneho pocitu „teraz je to ono“.
Vo svojom výstavnom putovaní sa P. Pecha dostal až do Houstonu, do kaplnky naplnenej jedinečnou meditatívnou atmosférou a to vďaka obrazovej výzdobe amerického výtvarníka Marka Rothka. Keďže len málokto má možnosť dostať sa tak ďaleko, chcel P. Pecha ďalej odovzdávať pocit, ktorý tam zažil, prostredníctvom svojej tvorby. Krehká a súčasne silná atmosféra jeho terajšej výstavy sprostredkováva pocit nábožného zjavenia spomínanej kaplnky, avšak osobitým Pechovým výtvarným jazykom.
P- Pecha dodnes vystavoval na významných slovenských aj medzinárodných fotografických podujatiach - vo Švédsku, Poľsku, Fínsku, Nemecku, Škótsku, Rumunsku, Rakúsku, v USA, Grécku, Taliansku, Slovinsku a v Českej republike. Jeho fotografie sú od minulého roku zastúpené okrem iného aj v zbierkach Galérie Jána Koniarka v Trnave.
Výstava potrvá do konca apríla.
Miroslava K. Valová
