Čo ma na nej najviac zaráža je fakt, že sa v nej čoraz častejšie a vo väčšom počte objavujú mená mladých ľudí.
Vybavujú sa mi časy, keď som sa ešte ako dieťa nevedela zmieriť s tým, že zomierajú starí ľudia. Už dávno som vyrástla z detských topánočiek a život ma stavia pred novú dilemu. Prečo čoraz častejšie zomierajú mladí ľudia?
V tejto uponáhľanej dobe sa stal stres naším každodenným spoločníkom. Je síce pravdou, že pozitívny stres, môže byť pre mnohých z nás hnacím motorom. Lenže skutočnosťou je, že sa nás čoraz častejšie zmocňuje práve ten negatívny, ktorému vďačíme za svoje zdravotné problémy a v prípade ktorého už ide naozaj o život.
Bolo by iste nezodpovedné a pokrytecké, keby som zamudrovala a povedala, veď spomaľme. Hoci sa mi to veľmi často žiada vykríknuť. Táto moja múdrosť totiž za nás nezaplatí účty, nedoplatky súvisiace so zvyšovaním cien energií či pohonných hmôt, nepokryje náklady na školské pomôcky pre naše ratolesti a dokonca ani poplatky za zdravotnú starostlivosť.
Problém ani tak nespočíva v tom, že všetci túžime v práci aj nocovať. Je skôr v tom, že máme obavy z toho, že by nás v práci nahradil ktosi výkonnejší. A tak často preceňujeme svoje sily až na maximum, pretože prísť v dnešných časoch o prácu sa takmer pre každého z nás rovná veľkej prírodnej katastrofe.
A tak, ak máme šťastie a nezavalí nás lavína, tak nás dostane novodobý typ prírodnej katastrofy – stres.
Možno však proti nemu jestvuje zbraň. Čo keby sme začali čítať noviny predsa len menej pozorne a niektoré rubriky by sme jednoducho prehliadli?
