ofikáciu obce, ale plynárne ju zobrali a nevrátili,“ povedal MY-Trnavským novinám starosta.
Obec viedla niekoľkokrát rokovania s plynárenským závodom v Novom Meste nad Váhom. ,,Chodili k nám, robili prieskum, vypočítavali rentabilitu pre obec na plynofikáciu. Vtedy prisľúbili, že potrubia povedú do stredu obce a odtiaľ sa potom bude vychádzať ďalej,“ doplnil R. Štefanovič.
Sľub však nesplnili. V roku 2003 prebehlo niekoľko rokovaní s plynárňami. Napokon obci oznámili, že plynofikáciu spravia za sumu šesť miliónov korún. ,,My sme boli ochotní sa do toho pustiť, ale s požiadavkou, že zaplatíme len 60 percent z uvedenej sumy.“
Podľa plynární i v tomto čase bol projekt plynofikácie neefektívny.
Starosta osobne od občanov zisťoval, kto má záujem o plynovú prípojku. ,,Až deväťdesiat päť percent sa vyjadrilo za. U nás sa síce kúri drevom, ale starí ľudia ho nevládzu pozvážať a spracovať.“
SPP urobili marketingový prieskum trhového potenciálu. Ten sa stal podkladom pre výpočet ekonomickej efektívnosti možnej plynofikácie. ,,Podklady sme použili na aktualizáciu technického riešenia plynofikácie, na nový prepočet nákladov a ekonomickej efektívnosti,“ informovala nás hovorkyňa SPP Dana Kršáková z Útvaru externej komunikácie SPP. V prípade efektívnosti projektu by dosiahli rozpočtové náklady približne 20,5 milióna korún.
Obec navrhla plynárňam, že na vlastné náklady a s pomocou peňazí od sponzorov zrealizuje výkopy. ,,Plynári však povedali, že nikto iný nemôže spraviť výkopy, len ten, koho určia oni. Majú na to firmu, ktorá túto činnosť vykonáva.“
,,V prípade, že SPP je investorom časti plynofikačného projektu, musí pri výbere dodávateľa rešpektovať Zákon o verejnom obstarávaní, teda musíme využívať vybranú dodávateľskú firmu na zabezpečenie kompletnej dodávky, vrátane výkopových prác,“ tvrdia plynárne.
Plynárne potom doporučili obci, aby si vzala 20 miliónovú pôžičku, vybudovala plynofikáciu a potom im ju bezplatne odovzdala. ,,Pre našu obec, ktorá má ročný rozpočet od štátu 1,5 milióna korún, je to neúnosné. Vziať si obrovskú pôžičku a ešte to potom darovať. Na tom sme sa všetci pobavili. Kto na týchto veciach bohatne?“ pýta sa starosta.
Pre obec nie je vybudovaná samostatná regulačná stanica, ale v jej katastrálnom území sa nachádza predávacia stanica plynu a tú môžu plynárne využiť pre plynofikáciu. ,,V obci sme mali nahlásené tri veľkoodbery plynu, no ani to nezavážilo. Zrejme veľkú úlohu zohrávajú machinácie a úplatky v tejto sfére. Niekto zneužíva malé obce,“ rozhorčil sa starosta.
,,Tieto podnikateľské subjekty svojou ročnou výškou odberu plynu dosahujú len kategóriu maloodberu, teda do 60 tisíc metrov kubických za rok,“ vysvetlila D. Kršáková. Podľa starostu plynofikácia v obci pravdepodobne definitívne zamrzla. ,,Nevieme, čo spravíme. Obec nechceme zadĺžiť,“ skonštatoval R. Štefanovič. ,,Finančné prostriedky majú obce možnosť získať v rámci realizácie projektov na podporu ochrany životného prostredia alebo zo štrukturálnych fondov Európskej únie,“ vysvetlila D. Kršáková. Energetická legislatíva SPP umožňuje aj vstup cudzích investorov do plynofikácie, teda aj obce sa môžu na nej podielať.
Rasťo Piovarči
