Skôr ako z chlapca vyrastie chlap, prejde veľa rokov. To isté by sa dalo povedať o športovcoch. Kým sú z nich komplexní seniori, musia prejsť všetkými vekovými kategóriami. Hokejisti HK Trnava začínajú so svoju potenciálnou kariérou v prípravke. Tam sa venuje 35-člennému „kádru“ štvorica trénerov. Za všetkých hovoril o nástrahách začiatkov Jaromír Polák. „V našej prípravke sú chlapci od 5. do 11. rokov. Sezóna sa pre nich začína v auguste a končí v apríli. Všetci sa najskôr venujú korčuľovaniu, potom začnú na tréningoch používať aj hokejku. Až na treťom mieste je aj práca s pukom. Väčšina chlapcov si totiž myslí, že sem prídu, dostanú hokejku a puk a idú na zápas. V tomto veku je však najdôležitejšie korčuľovať, korčuľovať a ešte raz korčuľovať.“
V úplnych začiatkoch sa mladé nádeje ešte nedelia na jednotlivé posty, v ich veku je ešte ťažké určiť, či z nich budú dobrí útočníci alebo obrancovia. „Akurát keď si všimneme, že niektorí z nich už majú dobrú techniku korčuľovania dozadu, tak z nich robíme obrancov.“
Udržať pozornosť škôlkárov a žiakov 1.-3. ročníka si vyžaduje dostatočne kvalitný prístup aj od trénera. Toho si mamičky a staré mamičky, opierajúce sa počas tréningu o mantinel, nevedia vynachváliť.
„Je skutočne vynikajúcu. Keď vidí, že dieťa po čase stratí koncentráciu, nechá ho chvíľku tak, ale potom ho vždy nejakým spôsobom naviguje späť na tréningový proces,“ rozrečnila sa jedna z nich.
Chlapci trénujú štyrikrát do týždňa, z toho v nedeľu musia stáť na ľade ráno o 7:30. „Tento deň ani nie je utrpením pre deti, ale pre rodičov,“ priznal úprimne J. Polák. Na tréningy naozaj vo veľkom počte chodia s ratolesťami mamičky. Povzbudzujú ich, podávajú teplý čaj, obliekajú do výstroja a šnurujú do korčúľ. Svojimi hlasivkami neustále pobádajú, jednoducho sú ich prvými veľkými fanúšikmi.
„Dieťa treba vždy viesť k nejakému športu. My sme sa rozhodli pre hokej,“ povedala mamička 5-ročného hokejistu Andrea Bíroová. Ona a spolu s ňou aj ostatní rodičia sa zhodli, že pokiaľ dieťa vynechá jeden – dva tréningy prestáva byť doma udržateľné. Chlapci sa na ľad sami pýtajú, existujú s kolektívom. Na druhej starne však vedia, že pokiaľ by sa dieťa zaťalo, že na hokej nechce viac chodiť, nepohli by s ním. Oni zatiaľ tento problém nemajú.
Tak ako pri ostatných športoch, aj tu sú zaťažkávajúcou oblasťou najmä financie. „V tomto veku je ideálne, keď si rodič vie výstroj prekúpiť,“ povedala A. Bíroová, „ale aj to sa dá niekedy len veľmi ťažko. Musíme chodiť po štadióne a pýtať sa medzi známymi, či nemajú výstroj na predaj. Každý kus oblečenia sa pohybuje okolo 1500 – 2000 korún. Celkovo by za sezónu vyšla výstroj na jedno dieťa približne 20 000 korún.“ To je suma, ktorá zahŕňa pravdaže len samotnú výstroj hokejistu. ďalšie výdavky sú spojené s prenájmom ľadovej plochy, stravovaním, cestovaním a všetkými ostatnými výdavkami spojenými s existenciou športovca. Unisono sa však všetci zhodli na jednom. Investícia sa oplatí. Chlapci tréningy a svojho trénera zbožňujú, vyrastajú v kolektíve, v ktorom si budujú kolektívneho ducha, športujú a to je pre nich dôležité.
„Nábory do prípravky robíme počas celého roka. Všade po meste máme vylepené plagáty, v ktorých oznamujeme, že máme záujme o výchovu mladých talentov pre Trnavu. Fixný dátum na nábor neexistuje, pokiaľ sa rodičia rozhodnú, že chcú, aby sa ich dieťa začalo venovať hokeju, tak sa tak stane,“ upresnil J. Polák.
Tatiana Čuperková
