Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky
HISTÓRIA HRADU POSTUPNE ODHAĽUJE SVOJE SKRYTÉ A ZAPRÁŠENÉ ZÁKUTIA.

Poklad templárov skrýva možno aj Dobrovodský hrad!

Tajný vchod do úkrytu vedúceho k bohatstvu zatiaľ ešte nikto neobjavil. Záhada ostáva naďalej ukrytá v šere tajomstva vekov. Podľa našich informácií existujú




Tajný vchod do úkrytu vedúceho k bohatstvu zatiaľ ešte nikto neobjavil. Záhada ostáva naďalej ukrytá v šere tajomstva vekov. Podľa našich informácií existujú vo francúzskych knihách, kronikách a listinách templárov zmienky o hrade Dobrá Voda.
Na miestach, kde dnes ležia jeho zrúcaniny, sa po príchode na naše územie usadili Slovania. Okolo bývalého hradiska vedú dodnes dve cesty cez hory, jedna do Hradišta pod Vrátnom a druhá na Brezovú pod Bradlom. Kedysi to bola významná dopravná trasa. Úlohou osadenstva hradu bolo chrániť prechod cez Malé Karpaty. Aj situovaný bol tak, aby mohol túto funkciu spĺňať.
Na južnej strane hradu sa nachádzal židovský cintorín. Tento vrch ľudia v minulosti pomenovali Šibeničný. Práve na tomto mieste sa nachádzala šibenica, na ktorej vešali vrahov a zlodejov.
Podľa ľudových povestí je hrad prepojený so zámkom v Smoleniciach jaskynným systémom prestavaným na prechod. Tajná chodba je však s najväčšou pravdepodobnosťou iba výmyslom ľudí. I keď; v hradnom vrchu a jeho okolí sa niekoľko jaskýň nachádza...
V Smoleniciach sa v tridsiatych rokoch 18. storočia istý čas zdržiaval aj zbojník Juraj Hrajnoha, pôvodom z myjavských kopaníc. Pochádzal z Jánošíkovej družiny a zbíjal na západnom Slovensku. Lúpežník sa raz prepadol pod zem a vtedy narazil na jaskynné priestory – tajné chodby. Neskôr ho panskí drábi zajali, odsúdili za vraždy a zboj na trest smrti. Jeho telo kat rozštvrtil a vyvesil na koleso.
Aj iní zbojníci sa potulovali po lesoch v blízkosti hradu. Známymi boli bratia Peter a Pavol Dubošovci z Dechtíc. Možno i oni poznali tajné podzemné chodby...

Skryť Vypnúť reklamu





Neznámi zakladatelia hradu
Hrad Dobrá Voda je ranogotickou stavbou. Podľa jednej tradície ho vraj vybudovali záhadní templári na začiatku 13. storočia. Templársky rád založil francúzsky rytier Hugo de Payns v roku 1119 v Palestíne. Tzv. červení mnísi spájali kláštornú disciplínu s vojenskou funkciou. Ľudovo povedané, išlo o vojaka a mnícha v jednom. Meno získali podľa jeruzalemského chrámu – templum. Práve tu sa zúčastnili na križiackych výpravách, oslobodení a ochrane Kristovho hrobu. K nám prišli okolo roku 1150. Ich poznávacím znakom bol strieborný štít s červeným krížom.
S väčšou pravdepodobnosťou však za vznikom hradu stoja johaniti. Tí uzatvorili dohodu s vtedajším kráľom Belom IV. Okrem Dobrej Vody vybudovali celú sieť staníc, ubytovní a špitálov i v okolí Trnavy, kde vlastnili množstvo pozemkov. Takéto inštitúcie existovali napríklad v Malženiciach, Žlkovciach, Horných Zeleniciach, Bohuniciach či Piešťanoch. Bratstvo johanitov založili taktiež v Jeruzaleme, avšak už v roku 1099.
Presný čas vzniku hradu určiť nevieme. Ale určite vznikol spoločne s ostatnými malokarpatskými hradmi, a teda zažil aj obdobie prvých Arpádovcov. Pôvodne išlo o drevený pohraničný hrádok, ktorý mal svoje korene ešte v ranom stredoveku, vo veľkomoravskej dobe. Hlavnou úlohou stálej posádky bolo chrániť pocestných a vyberať mýtny poplatok. Spolupracovali aj s Čachtickým hradom.
Počas tatárskych vpádov ho spevnili. Vtedy nepriateľské vojská týchto kmeňov spustošili všetky blízke dediny.
V 14. storočí, počas feudálnej anarchie a vlády Matúša Čáka Trenčianskeho, obrannú funkciu hradu ešte viac zosilnili. V prípade nebezpečia zapaľovali na veži pozorovatelia fakľu. Tú bolo vidieť až v Čachticiach. Odtiaľ podobným spôsobom upozorňovali na hroziace nebezpečenstvo ostatné hrady – Beckov a Trenčín.
V listine z roku 1316 sa hrad spomína pod skomoleným latinským menom IOKW, po slovensky Dobrý Kameň. Súčasné meno Dobrá Voda prevzal od neďalekej dediny, ktorá vznikla pri mohutnom prameni vody. Názov IOKW až príliš nápadne pripomína templársku šifru podobnú tým, ktoré vo svojich románoch použili Umberto Eco a naposledy aj Dan Brown v Da Vinciho kóde.

Skryť Vypnúť reklamu





Obľúbený panovník, ctihodný rytier
Významnými a obľúbenými majiteľmi hradu a panstva boli Stiborovci. Mali poľský pôvod a po prísahe vernosti uhorskej korune ich prijali medzi barónov. Už Stibor I. bol nesmierne schopným človekom. Vyštudoval právnickú a artistickú fakultu na Karlovej univerzite. Svoje vzdelanie využíval v službách kráľa Žigmunda. Pôsobil v štátnej správe. K poddaným bol štedrý a spravodlivý. Vynikal aj ako zakladateľ mnohých kostolov, kláštorov a starobincov. Služby pre kráľovský dvor mu zaberali množstvo času, preto sa na hrade Dobrá Voda príliš často nezdržiaval. Jeho trvalým sídlom bol Beckov. Nechal si ho po kráľovsky prepychovo vybaviť. Usporadúval veľké hostiny a poľovačky. Svojou odvahou a rozvážnosťou si vyslúžil medzi vtedajším ľudom prezývku železný muž. Jeho bežným odevom bolo oceľové brnenie. Mal aj všetky rytierske cnosti, ktoré v tých časoch požadovali od mužov. Známy bol nežnou láskou k svojej zbožňovanej manželke a úctou ku katolíckej cirkvi a náboženstvu. Po jeho smrti však nadobudla prezývka hanlivejší odtieň - divý muž.
Stibor I. bol členom Rytierskej spoločnosti draka – Dračieho rádu. Ten založil začiatkom 15. storočia kráľ Žigmund podľa vzoru západoeurópskych rádov. Takto si okolo seba zhromažďoval svojich prívržencov. Spoločne bojovali proti odpadlíkom od viery a pohanskému zmýšľaniu poddaného ľudu.

Skryť Vypnúť reklamu





Pod tureckým tlakom
Počas tureckých útokov a stavovských povstaní slúžil hrad a jeho múry pre poddaných ako úkryt. Často sem utekali i ľudia z okolitých dedín. Tu však, pod hrubými múrmi, zomierali hladom a vo veľkej biede.
Nájazdy na dediny nerobili len turecké oddiely, ale aj cisárske žoldnierske vojská, ktoré si rabovačkami nahrádzali nedostatočnú stravu a financie.
V hustom mraku prachu prichádzali jazdci. Vyplienili Dobrú Vodu a smerovali k hradu, aby ho dobyli. Nemali však dostatočnú výzbroj, preto sa ich akcia našťastie skončila neúspechom. No i tak so streľbou a krikom napadli tábor pod hradom. Znásilnili ženy a dievčatá, zavraždili niekoľko mužov. Záhadou ostáva, prečo neubližovali anabaptistom z neďalekých Dechtíc. Tí vo svojich kronikách píšu, že vojaci si meno kresťan nezaslúžia. Poddaní si mysleli, že anabaptisti sú pod ochranou vojsk, a preto ich prenasledovali.
Už od polovice 17. storočia začal hrad postupne chátrať. V tomto čase už nemal dostatočnú výzbroj a prestával plniť obrannú funkciu. V inventári sa spomína 29 starých železných gúľ pre kanóny a niekoľko strelných zbraní. Panstvo hradu sužovala finančná tieseň. Príčinou boli najmä turecké nájazdy, pri ktorých obyvateľstvo strácalo majetky a nemalo čím zaplatiť dane. Chátranie hradu, i napriek niekoľkým drobným opravám, naďalej pokračovalo. Súpisy hradu zaznamenali zničené strechy a podlahy. Hrad neskôr získali Erdödyovci, ktorí oň nejavili záujem, a tak pomaly pustol.






Miestna rebélia proti panstvu
Dobrovodčania boli v minulosti vychýrenými pytliakmi. Dôvodom bolo najmä to, že zver z panských hôr im ničila úrodu. Vznikali konflikty s horármi, pretože poľovačky povoľovali len na výslovné nariadenie panstva. Preto miestnym odnímali pušky. To domáci pociťovali ako veľkú potupu a postupne v nich začala vrieť krv. V jednej noci prepadli Erdoház a odtiaľ zobrali všetky uschované pušky, aj panské. Trestom za túto odvážnu rebéliu bol prísun vojakov do obce, ktorí zhabali ulúpené pušky. Týchto museli obyvatelia živiť dovtedy, kým nevrátili všetky ukradnuté zbrane. Povinnosťou poddaného bolo poskytnúť vojakovi mäso, chlieb, posteľ, sviečku a drevo na kúrenie. Za to dostávali jeden toliar, čo zďaleka nepokrývalo ich náklady. Dodnes sa ironicky pripomína, ako sa počas pobytu vojakov zvýšil počet detí v dedine.
Až keď vypukla cholera, regiment odišiel. Táto udalosť sa odohrala okolo roku 1863. Cholera spôsobila veľký úbytok obyvateľstva. Vystrašení dedinčania sa utiekali k Bohu a neustále sa modlili. Návštevy kostolov však vrchnosť zakázala, aby sa choroba nerozširovala. Ľud sa kuríroval tradičným a dostupným liečivom – pálenkou.






Úpadok ešte neznamená skazu
Začiatkom 17. storočia začal hrad intenzívnejšie chátrať. Úradníci sa presunuli do kaštieľa v Chtelnici. Pre majetkové spory so susediacimi panstvami sa tu mnohokrát odohrali násilnosti a vraždy. V nasledujúcom období hrad obývali štyria hajdúsi, vrátnik a kastelán. V tomto čase slúžil len ako väzenie pre previnilcov z radov poddaných. Hrad mal naďalej i vlastného plateného kata, ktorý nosil čierny plášť s kapucňou.
V roku 1762 po údere bleskom hrad vyhorel. Sčasti ho aj opravili, no väčšina ostala v rozpadnutom stave. Obnovili i blízku kaplnku, v ktorej sa vykonávali bohoslužby. No od polovice osemdesiatych rokov 18. storočia pozastavili aj túto činnosť. Hradné múry spustli a už nepotrebovali žiadneho dozorcu.
O obnovu panstva Dobrá Voda sa ešte pokúsil mladučký gróf Jozef Pálfy na prelome 19. a 20. storočia. Vtedy spojil toto panstvo so smolenickým a začal reštaurovať staré majere. Cieľom bolo prispôsobiť ich novým hospodárskym podmienkam.
Do obnovy zrúcaniny hradu už nikto neinvestoval, a tak pustol až do deväťdesiatych rokov 20. storočia.






Obnovovanie zabudnutej histórie
,,Občianske združenie Hrad Dobrá Voda sa snaží pomáhať hradu spoluprácou s pamiatkovými ústavmi,“ povedal pre MY-Trnavské noviny starosta obce a predseda združenia Rudolf Ružička. Už v minulom roku zorganizovali niekoľko brigád zameraných na vyčistenie vnútorných priestorov zrúcaniny. ,,Odstraňovali sme aj náletovú zeleň. Tá ničila murivo. Takisto sme začali zachraňovať kritické časti múrov,“ vysvetlil. Nedávno obnovili aj zarastený židovský cintorín.
Na toto leto plánujú náročnejšie práce – výrobu drevených zábradlí a schodíkov v nebezpečných miestach. Pomocou pamiatkarskych odborníkov chcú zamurovať najvážnejšie diery v múroch, na miestach, kde hrozí zrútenie. ,,V súčasnosti spolupracujeme s 1. Zborom Slovenského skautingu z Bratislavy i s Lesmi Slovenskej republiky,“ dodal starosta.
Možno sa mladým skautom pri reštauračných prácach podarí nájsť, ak nie poklad, tak aspoň kus zaprášenej histórie.






Rasťo Piovarči
Foto: autor, archív



Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  9. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  1. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  2. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  3. Päť chýb pri zateplení strechy
  4. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  5. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  6. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  7. Počas pandémie je dôležité aj správne kúrenie
  8. Bezbariérové vozidlo
  9. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  10. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 29 765
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 15 746
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 15 095
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 13 470
  5. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 11 914
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 641
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 573
  8. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 497
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 351
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 126
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Policajti tam pravidelne pokutujú, domácim mesto pomôcť nevie

Ľudia žijúci v bytovom komplexe Arboria sa sťažujú na nedostatok verejných parkovacích miest pred svojím bydliskom.

V zbere elektroodpadu zaznamenali Trnavčania dobrý výsledok

Všetky vyzbierané spotrebiče boli odvezené na ekologickú recykláciu k slovenským spracovateľom elektroodpadu, kde z nich najskôr odstránia škodlivé látky tak, aby neunikli do okolia, a následne sa z nich získajú druhotné suroviny.

Elektroodpad.

Barter Market sa stal Ekologickým činom roka

Ocenili zámer podujatia vymieňať si oblečenie a rôzne veci.

Trnava

Obnova malého úseku historických hradieb bude drahšia

Dôvodom je zmena technológie statického zabezpečenia hradieb.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

V nemocnici v Čadci zomrel pacient na COVID-19

Čadca je červeným okresom, Kysucké Nové Mesto ostáva oranžovým.

Už ste čítali?