Konečne dostali vlastný byt

tku. Tvorili ho malé pivničné priestory bez pitnej vody či sociálneho zariadenia. O to zarážajúcejšie bolo, že M. André sa pohyboval na invalidnom vozíku. Je ťažko zdravotne postihnutý a nevidiaci. V tom čase mu dokonca prišlo rozhodnutie o zamietnutí invalidného dôchodku.
Úrady sa rozhýbali a prípadom sa zaoberal aj komunitný pracovník Jozef Sándor. Po niekoľkých pokusoch na meste a po prerokovaní tejto bytovej situácie so zástupcom primátora Ľudovítom Daučom sa predsa len podarilo rodinu M. Andrého prednostne vyriešiť. Mesto im pred Vianocami nakoniec pridelilo jednoizbový byt na Coburgovej ulici.
Pre niekoho možno žiadna sláva, ale je potrebné uznať, že premiestniť sa z nehygienického rumoviska do normálneho a kultúrneho prostredia komunitného centra je predsa len viac než nič. „Sme zariadení skromne, ale je nám tu oveľa lepšie,“ povedal nám M. André.
Nechýba im nábytok, postele ani televízia či rádio. Na chodbe majú spoločné sociálne zariadenie. So susedmi si tiež vychádzajú. O M. Andrého sa stará jeho manželka Monika a svokra Anna, ktoré si takisto pochvaľujú. Predtým sa chodili zohrievať na železničnú stanicu, vodu si nosili od známych a striehli, či im nehrozí nebezpečenstvo. Dnes majú vlastný byt a nájom si poctivo platia aj z toho mála, čo dostanú.
M. Andrého v najbližších dňoch čaká rozhodnutie o pridelení invalidného dôchodku. V marci operácia očí, ktorá mu snáď prinavráti zrak.

Petra Nagyová, foto: autorka