Šťastného, a.s. Trnavská vodárenská spoločnosť (TAVOS) Piešťany účtuje v tomto roku o 20,7 percenta viac ako vlani, teda vodné 21,24 korún a stočné 22,68 korún za meter kubický studenej vody bez DPH.
„V roku 2005 sme platili vodné a stočné 43,30 Sk za m3. Dnes stojí 52,26 Sk za m3. Uvažujeme o výške zálohovej platby, lebo ešte nie je právoplatný cenový výmer Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý definitívne určí ceny. Nechceme, aby sa vytvárali nedoplatky, preto zatiaľ vychádzame z predpokladanej ceny, ktorú dala TAVOS na schválenie ÚRSO,“ povedal pre MY-Trnavské noviny František Odkladal, riaditeľ Bytového družstva (BD) v Trnave, spravujúceho okolo 11 200 bytov v krajskom meste, v Hlohovci, vo Vrbovom a okolitých obciach.
Rovnakú cenu klientom za vodu účtuje aj Správa mestského majetku v Trnave. Podľa F. Odkladala, v bytoch spravovaných družstvom je priemerná spotreba teplej vody na osobu je 19 m3, studenej 30 m3. Normovaná spotreba vody na osobu je 56 m3, z toho 21 teplej a 35 studenej.
***
V oblasti vykurovania a ohrevu vody došlo k minimálnym zmenám.
„Trnavská teplárenská, a.s. (TAT) vyrába, nakupuje a distribuuje teplo pre oblasť mesta Trnava a je vlastníkom aj väčšiny primárnych rozvodov v meste.
V roku 2006 takmer 94 % tepla plánujeme predať na tarife výstup z primárnych rozvodov. Cena na tejto tarife ovplyvňuje cenu tepla pre konečných spotrebiteľov, pretože za túto cenu nakupujú teplo prevádzkovatelia odovzdávacích staníc tepla (OST), ktorí teplo použijú buď pre vlastnú spotrebu, alebo pre dodávku tepla na vykurovanie a prípravu teplej vody pre konečných spotrebiteľov,“ informovala MY-Trnavské noviny vedúca cenovej stratégie a marketingu Katarína Kalinayová z Trnavskej teplárenskej, a.s. Za túto cenu teplo nakupuje aj napríklad Správa mestského majetku Trnava, ESM-Yzamer a ďalší.
Kým cena tepla na výstupe z primárnych rozvodov k 1.januáru 2005 bola 283,40 Sk/GJ, k 1.7.2005 bola 271,40 Sk/GJ, t.j. cena sa znížila o 4,2 % a táto cena platí aj k 1.1.2006, teda nárast je nulový. TAT, a.s. je tiež vlastníkom niekoľkých OST v meste a cena tepla pre konečného spotrebiteľa z týchto OST pre rok 2006 je 381,60 Sk/GJ. Bez DPH.
K. Kalinayová vysvetlila, že na nulovom náraste ceny tepla na rozhodujúcej tarife má najväčší podiel rekonštrukcia parnej siete na horúcovodnú, ktorú firma zintenzívnila od roku 2004. Pri nej nahradili parné rozvody a odbery horúcovodnými, čo umožnilo znížiť podiel spaľovaného drahého zemného plynu a nahradiť ho cenovo oveľa výhodnejším nakupovaným teplom z elektrární EBO J. Bohunice a má vplyv aj na zníženie strát v tepelných rozvodoch.
Rekonštrukciu parnej siete majú dokončiť v tomto roku. „Zálohová platba za kúrenie bola prepočítaná podľa skutočnej spotreby tepla pre bytový dom v roku 2005, krát cena tepla určená rozhodnutím ÚRSO vo výške 474,70 Sk za GJ. Vlani bola cena tepla 464,90 Sk za GJ, teda prišlo k zvýšeniu o 2,1 %,“ informoval MY-Trnavské noviny riaditeľ SMM Ľubomír Krajčovič. Rovnako postupovalo aj Bytové družstvo Trnava, kde sa ceny z vlaňajších 479 korń zvýšili na súčasných 485 Sk za GJ.
***
Zložitejšia je situácia na Bytovom podniku v Piešťanoch. Pretože jeho kotolne vyrábajú teplo zo zemného plynu a cenu tohto média sa zvýšila, podľa slov konateľky Evy Kollárikovej, v tomto roku budú účtovať za 1 GJ 590 Sk, vrátane DPH. Cena vody je rovnaká ako na celom území kraja.
Informácie o situácii v Hlohovci nám riaditeľ Bytového podniku Milan Domaracký prostredníctvom referentky Križanovej poskytnúť odmietol.
Podľa uvedenej ceny tepla prepočítala SMM aj zálohovú platbu na ohrev teplej vody. Pre prepočet zálohových platieb na studenú a teplú vodu použila spotrebu vody v byte za rok 2004. Pri stanovení nákladov za TÚV sa faktúrujú náklady na spotrebu studenej vody a náklady na ohrev vody, čo znamená na SMM v priemere 171 Sk/m3 v závislosti od okruhu výmenníkovej stanice
V súčasnosti je výška základného nájomného určená na základe výmeru Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. Podľa rozhodnutia mestského zastupiteľstva SMM neuplatňuje maximálne ceny nájmu. Priemerné nájomné je v jednoizbových bytoch 1077 korún, v dvojizbovom byte 1593 Sk a v trojizbovom byte 1950 Sk.
Zákon, platný od 1.novembra 2005, jasne stanovil pravidlá pre tvorbu fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Spôsobilo to, že aj keď celkový objem príspevkov do fondu ostal nezmenený, užívatelia s väčšou rozlohou bytov začali platiť podstatne viac.
Ako poznamenal riaditeľ BD F. Odkladal, do plochy bytu sa nezapočítavajú balkóny a lodžie, čo znevýhodňuje vlastníkov a nájomcov bytov bez nich. Oprava jedného balkóna si vyžaduje okolo 20 tisíc Sk.
Niektoré malé byty, ktorých obyvatelia platia podľa výmery najmenej, majú aj dva balkóny, prípadne lodžie. Na ich prípadnú opravu sa používajú peniaze zo spoločného fondu opráv. Jeho nárast ovplyvňuje aj to, že zväčša 30-ročné neudržované domy potrebujú komplexnú rekonštrukciu.
Janka Pekarovičová