Ľudia sa lúčili s obeťami leteckej havárie

však nikdy nestal pre príliš vysokú postavu. Dal sa na dráhu navigátora. V dopravnom letectve patril medzi najlepších na Slovensku. Aj v osudný štvrtkový večer navigoval lietadlo AN-24. To však na letisko do Košíc nedorazilo.
V ten istý deň sa konal aj pohreb Igora Angeloviča v Piešťanoch. Jeho švagriná sa na poslednej rozlúčke v Prešove vyjadrila, že to bol ,,výborný, skvelý človek, vždy usmiaty, optimista.“ Všetci prítomní spomínali na to krásne, čo so svojím otcom, príbuzným, kamarátom a kolegom zažili.
V sobotu, 28. januára boli v Hlohovci až dve smutné rozlúčky, s Jozefom Bigasom a Vladimírom Sopúchom. ,,Vlado, ešte nedávno si sedel vedľa mňa v aute a teraz sa musíme stretávať takto,“ zaznelo v smútočnej reči jedného z kolegov. Vladimír Sopúch desať rokov býval v Martine a tam pôsobil v martinských kasárňach na Podháji. Bol vždy usmiaty, s každým vychádzal a sršal z neho optimizmus. ,,Vždy keď si odchádzal, smial si sa a tešil na návrat. A z jednej cesty si sa nevrátil...,“ žialili kolegovia.
Všetci vojaci, ktorí zahynuli pri havárii vojenského lietadla AN-24 v Maďarsku, boli vyznamenaní in memoriam odznakmi vojenského veterána od ministra obrany SR a medailami od náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR. Vyznamenaní boli tiež in memoriam Záslužným krížom ministra obrany Českej republiky.

-r-