orí na okraj štvrtej zo série hier projektu Slovinská dráma 2005 v Divadle Jána Palárika jej režisér Michal Babiak. Premiéru mala v piatok 27. januára.
V Manželských hrách populárneho slovinského autora Matjaža Županiča sa stretajú prvky nesúce v sebe istú komiku, ale z iného pohľadu aj dramatickú vážnosť. Ukazujú, do akej miery je komické, keď sa manželia rozhodnú pre manželskú hru, a do akej miery je to tragické. Všetko sa začína ako nevinná hra, flirt, príležitosť prekonať dlhú chvíľu.
„Vždy, keď som si scenár prečítala, povedala som si - fuj. Pripadá mi hnusné, keď sa všetko rozbalí a odokryje. Soňa - žena, ktorú hrám, si je vedomá toho, že vzťahy medzi ňou a Ivanom sú obchod,“ odhalila charakteristiku hlavnej hrdinky jej predstaviteľka Dagmar Bajnoková.
Sujet hry je prostý. Manželia Bernard (Peter Kočiš) a Soňa sú prekvapení, keď prichádza Viera (Linda Zemánková alebo Ingrid Filanová) a privádza mladého Ivana (Jozef Bujdák či Andrej Palko). V postupne alkoholom uvoľnenom dialógu, sa Bernard priznáva k trojročnému pomeru s Vierou. Tá odmieta byť naďalej jeho milenkou, chce Ivana.
Oklamaná Soňa vyhadzuje Bernarda z bytu. Vzápätí posiela preč aj šokovanú Vieru s tým, že jej milenec Ivan v byte ostane... V poslednom obraze Soňa Ivana „za lásku“ vypláca bankovkami a ten jej je za peniaze ochotný urobiť čokoľvek... Divák odchádza z divadla prekvapený.
„Ivan je hajzlík, ale som rád, že môžem konečne ukázať zo seba aj niečo zlé, nielen to dobré, čo už každý pozná,“ zažartoval si na tlačovke ministerský syn Andrej Palko, spokojný s tým, že dostal príležitosť rozvíjať svoj talent na doskách trnavského divadla.
Peter Kočiš sa v ňom ako herec angažuje prvýkrát. „Táto práca mala pre mňa význam, neboli žiadne komunikačné problémy. Text ma veľmi oslovil. Tým, že je to hra zo súčasnosti, bolo jednoduchšie nájsť výrazové prostriedky,“ povedal nám.
Hra, ktorú zo slovinčiny preložil režisér Michal Babiak, dramaturgicky a jazykovo upravila dramaturgička Mirka Čibenková. „Popri záplave najrozličnejších telenoviel, ktoré z tak vznešeného citu ako je láska, urobili neuveriteľnú infláciu, táto hra prinesie skutočne pravý živý ľudský pohľad, ktorý vonia človečinou,“ tvrdí režisér.
Celý tvorivý kolektív je presvedčený, že inscenácia, odohrávajúca sa oku lahodiacej scéne Jána Zavarského, sa zaradí medzi dobre predajné predstavenia. Veď keď sa Ivan v poslednom obraze vyzliekol a reflektory zhasli, z hľadiska sa ozvalo: „Pokračujte!“
Janka Pekarovičová
