torý kormidluje T. Daniš, tréner reprezentačnej „17“. Po základnej časti právom panovala v tíme spokojnosť.
„Základná časť pre nás dopadla dobre. V jej prvej polovici sme získali 18, v druhej 19 bodov. Od začiatku bolo pre nás dôležité, dostať sa v tabuľke čo najvyššie, aby sme nehrali baráž o udržanie sa v extralige. Množstvo chlapcov, ktorí sú ročníky 1987 a hrajú v juniorke, sú aj stabilnými členmi A tímu. Spomeniem aspoň Rumpela, Krčulu, Konečného, Stupku či Holoviča. Medzi hráčmi panuje symbióza a dôležité je, že berú hokej vážne. Trnava patrí medzi tri najlepšie tímy ligy v útočnej fáze. Trošku nás hnevá obrana, pretože máme na týchto postoch úzky výber. V celkovom pohľade sa nám však v doterajšom priebehu vyhýbali zranenia a choroby. Po ťažkom zranení spôsobenom zlomeninou krčnej chrbtice sa k tímu opäť pripojil Martin Klčovanský. Škoda, že sme prišli o mimoriadne produktívneho Martina Barana, ktorý utrpel v októbri v zápase so Senicou roztrhnutie bočných a krížových väzov v kolene. Mrzí nás to o to viac, že to bolo v úplne bezvýznamnom súboji. Baran je vyradený do konca sezóny a budeme radi, keď sa k mužstvu pripojí počas leta.“
Nadstavbová časť je už v plnom prúde, aké ambície má mužstvo v tejto fáze súťaže?
„Keďže som bol od 22. decembra až do 7. januára pri reprezentačnej „17“, úvodné zápasy som nevidel. V nadstavbovej časti sa však snažíme dávať čo najväčší priestor dorastencom (ročníky 1988), napr. Mišurovi, Kytnárovi, Zacharovi a Haršánimu, ktorí boli so mnou aj v Kanade. Našim cieľom je udržať si súčasnú pozíciu a vybojovať pre tím play off, čo je samozrejme umiestnenie do 8. priečky.“
Dorastenci získali minulý rok bronzové medaily, má podobné ciele aj juniorský tím?
„Treba si uvedomiť jednu vec, že minuloroční dorastenci boli vo svojej kategórii pri zisku bronzu najstarší. Teraz sú v juniorskom tíme a patria k najmladším. Prirodzene, že aj my si kladieme čo najvyššie ciele, všetko bremeno by malo byť postavené na hráčoch z ročníka 1987. Oni musia na sebe pracovať najviac.“
K oporám tímu patria už spomínaní hráči, ktorí pravidelne nastupujú za A mužstvo. K výrazným menám vo vašom kádri však patria aj Rastislav Konečný a Marek Biro, hráči ktorí sa už objavili aj na vstupnom drafte NHL.
„Konečný je najlepším juniorským hráčom v kanadskom bodovaní. Nedávno si však vykĺbil rameno a pauzovať bude také 2-3 týždne. To ho bude pravdepodobne stáť líderskú pozíciu. Sám o sebe je veľmi platným hráčom. Je výborný v koncovke, má naozaj vynikajúce ruky. Biro hral minulý rok na MS „18“ a patril k najmladším obrancom. On má veľkú perspektívu ďalej rásť. Potrebuje ešte popracovať na rozohrávke, streľbe a stabilnej výkonnosti. Obidvaja majú vynikajúce predpoklady a pokiaľ sa nepokazia, dotiahnu to ďaleko.“
Chlapci sú ešte stále vo veku, keď sú dobre formovateľní. Venujete sa im aj individuálne alebo musíte rešpektovať to, že hokej je kolektívna hra?
„V súčasnosti sa už nedá pozerať na hokej len ako na kolektívnu hru. Chalani majú dvakrát do týždňa aj individuálne tréningy. Škoda, že nie je na Slovensku ten istý systém aký zaviedlo Ministerstvo školstva v ČR. Tam môžu aj hráči z mladších kategórií trénovať v predpoludňajších hodinách v rámci výučby. Tu sa to nedá, na takýto tréning prídu len tí, čo sa momentálne uvoľnili zo škôl.“
Na prelome rokov ste sa ako hlavný tréner reprezentačnej „17“ zúčastnili turnaja World U17 Hockey Challenge. Priamo môžete porovnávať úroveň našich reprezentantov a hráčov z ostatných špičkových krajín.
„Kým v našej extralige je 16 mužstiev a približne 400 hráčov, len v Kanade je 60 juniorských mužstiev hrajúcich súťaž obdobnú ako je NHL. Tam je tých hráčov 1500. Oni majú širší výber a možnosti, my niekedy horko-ťažko zostavíme 40-členný širší káder. Máme skutočne úzku základňu. Slovensko bolo vhodené do ťažšej zámorskej skupiny. Za sedem dní sme zohrali šesť zápasov s bilanciou tri víťazstvá a tri prehry. Ako príklad uvediem situáciu zo začiatku turnaja. Do Kanady sme odleteli 27. decembra, prileteli sme o deň neskôr o jednej hodiny v noci. Už podvečer sme hrali prvý zápas a nasledujúce dni sme boli v jednom kolotoči. Z tohto hľadiska považujem naše vystúpenie za uspokojivé.“
Tatiana Čuperková
