“
Reč je o čatárke Bronislave Gregorovičovej. Jednej z troch žien, ktoré sú na zozname najväčšej tragédie slovenských vojakov od druhej svetovej vojny. Vo štvrtok 19. januára po páde lietadla AN-24 vracajúceho sa z Kosova, našlo smrť rovných štyridsaťdva príslušníkov armády...
Iba dvadsaťdvaročná dievčina bývala v Chtelnici, dedine neďaleko Piešťan. V bytovke na kraji dediny vládne cez víkend ticho, ktoré sa dá priam krájať. Vojačka mala až troch súrodencov. Boris pracuje v Taliansku. Keď sa dozvedel tú šialenú správu, okamžite – žiaľbohu, dnes už najstarší zo súrodencov – cestoval domov. Ďalším v poradí je Matúš, najmladšia Nora študuje zdravotnú školu v Trnave. ,,Úplne všetko mi ju bude pripomínať,“ statočne vzdychne a pohľadom zavadí o veľkú farebnú fotografiu položenú na krbe. Broňa na stužkovej...
Súrodenci spomínajú na sestru: ,,Vždy vedela pomôcť, poradiť. Vždy sme sa mohli na ňu spoľahnúť.“ Naposledy sa s ňou stretli šiesteho januára, kedy sa spoločne vybrali na zábavu.
Broňa slúžila na letisku v Malackách. A keď práve nelietala, vracala sa domov. Hlásila sa na vysokú školu do Liptovského Mikuláša, tu ju nezobrali. O zelenej uniforme však snívala už od malička. Tak si ,,odkrútila“ vojenskú službu ako ostatní chalani.
Z Kosova však neletela ako členka misie, ale ako letuška vojenského lietadla. Iba zobrať kolegov, ktorí tam strážili prímerie. Hoci vojenčina je nesmierne bavila, ona sama sa vraj nikdy netúžila stať sa súčasťou nejakej misie.
,,Budeme na ňu pyšní, že padla za vlasť,“ oznámi nám bez pátosu jej brat Boris. V jeho slovách sa však skrýva irónia, za ktorou nasledujú nadávky na ,,tých z vlády“.
Len slabou náplasťou na tragickú smrť Broni je, že dievčina bola slobodná a bez priateľa. Podplukovník Jozef Bigas z hlohoveckej posádky sa mal o dva mesiace stať otcom. Jeho mama sa pripravovala na odchod do dôchodku, aby sa manželka mohla zamestnať. J. Bigas bol údajne na Slovensku nezamestnaný a preto sa stal profesionálnym vojakom.
Z neďalekého mestečka Sereď sa medzi obete zaradil zase plukovník Štefan Ivan. Z Kosova sa vracal spolu s vojakmi, ktorých na niekoľko dní navštívil v rámci inšpekcie. Zisťoval potreby vojakov pôsobiacich v tomto, najmä v zime v nehostinnom prostredí. Po návrate mal za úlohu odstrániť prípadné nedostatky a riešiť požiadavky vojakov.
Ján Karásek
foto: autor, archív B.G a MO
