Článok pokračuje pod video reklamou
Poetika sviatkov sa nám rozplynula s ubúdajúcim snehom. Ocitli sme sa zase v blate reality všedných dní.
A mňa ide čert zobrať, keď sa dozvedám z dennej tlače rôzne správy a správičky. Aj o tom, ako sa v iných mestách, napríklad v Košiciach, ktoré v tomto predbehli aj Bratislavu, premáva už až 38 nízkopodlažných autobusov. Navyše tam existuje aj služba – 24 hodín denne sa dajú objednať špeciálne taxíky, do ktorých sa zmestí aj invalidný vozík.
Aj v susednom Česku už dopravné podniky pochopili ekonomickú výhodnosť bezbariérových autobusov a električiek. Cestujúci rýchlejšie nastupujú a vystupujú, zvyšuje sa takzvaná obežná rýchlosť a v konečnom dôsledku treba menej autobusov.
Minulé leto som zaznamenal akýsi pokus o skúšobnú jazdu takého nízkopodlažného autobusu aj v Trnave. Bez toho, aby čo len jeden vozičkár bol informovaný o úmysle, o trase už ani nehovoriac. Takže, čo si o tom pomyslieť?
Neviem, komu tento problém prischol pri delení kompetencií v Trnave. Nechcem do nikoho rýpať, aby som s prepáčením „neutrel hubu o palubu“. Snáď sa nájde ktosi, koho začne zaujímať táto téma. Bol by som rád, keby sa niekto objavil. Určite by uvedenie takýchto autobusov do prevádzky ocenili nielen vozičkári, ale aj mamičky s kočíkmi, starí ľudia....
No, ako hovoríme my nevidiaci ..... Počkáme, uvidíme!
Richard Gregor
