Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky
EDUARD LEVKO VYTVORIL DETAILNÝ MODEL, KTORÉMU NECHÝBA ANI MLYNÁR, VRECIA S NAMLETOU MÚKOU, ČI SILUETA STARÉHO SEREĎSKÉHO MOSTA

Lodné plávajúce mlyny na Váhu?

Pamätáte si ešte na unikátny model pirátskej lode zvanej Sajtan, ktorú sme vám predstavili na augustových stránkach MY-Trnavských novín? Dlho sa však u jej t




 




Mlynári? Žiadni boháči.






Pamätáte si ešte na unikátny model pirátskej lode zvanej Sajtan, ktorú sme vám predstavili na augustových stránkach MY-Trnavských novín?
Dlho sa však u jej tvorcu Eduarda Levka z Dolnej Stredy neohriala. „Zavolali mi z múzea v Seredi, či by som ju im nepredal. Bolo mi jej ľúto a preto som ju iba zapožičal.“
Napriek tomu sa pre modelára stala inšpiráciou a tak sa rozhodol, že vytvorí ďalší skvost, a to malú napodobeninu lodného mlyna. „Tie sa nachádzali na Váhu v dĺžke 60 kilometrov od Maduníc až po Kolárovo. Boli špecifické, pretože nikde inde neboli také ideálne podmienky na stavbu a prevádzkovanie lodných mlynov. Samozrejme, nachádzali sa aj na Dunaji, ale keďže má menší prúd, pracovali na inej báze.
Jednu takúto krásnu kópiu má modelár teraz na sklennom podklade doma, aby neskôr opäť mohla poputovať do múzea v Seredi.
„Lodné mlyny sa na Váhu začali budovať v druhej polovici osemnásteho storočia. Pracovali však sezónne a to bolo ich nevýhodou. Na vode mohli byť len od marca do konca decembra. Na zimu ich zasa pomocou koní vyťahovali z vody na breh. Vždy ale museli stáť na tom istom mieste. Boli postavené za radom a nikdy sa nemohli prekrývať, aby jeden druhému nebrali vodu na náhon.“
Mlynári nepatrili k veľkým boháčom, skôr medzi strednú vrstvu. Boli živnostníkmi a ich mlyny boli dedičné. „Keď otec zomrel, mlyn ostal jeho synovi. Aj Mlynárska ulica v Seredi je pomenovaná podľa nich, pretože tam mali postavené svoje pekné domy.“
Eduard napriek tomu o týchto mlynoch hovorí ako o zabudnutej histórii. Dozvedel sa o nich predovšetkým od starších ľudí v dedine, ktorí vždy spomínali na mlyny a ich mlynárov. Na Váhu ich mohlo byť asi tristo a hoci modelár pobehal rôzne múzeá doma i na okolí, o lodných mlynoch nenašiel žiadne informácie.

Skryť Vypnúť reklamu





Kvalitná múka z lodných mlynov






Aj preto sa rozhodol, že vytvorí tento model, aby sa ľudia i mladšia generácia dozvedeli viac o svojej histórii. Posledný mlyn zanikol v roku 1956. Plávajúce lodné mlyny už nestačili konkurovať moderným. Prevalcovali ich parné a elektrické, hoci sa hovorilo, že múka z lodných mlynov bola oveľa kvalitnejšia.
„Model plávajúceho lodného mlyna som vyrábal na základe fotografie z tridsiatych rokov minulého storočia. Pracoval som na ňom asi tri mesiace. Zhruba 150 hodín. Vyrábal som ju podobne ako pirátsku loď z modelárskych líšt a latiek.“ Okrem toho zahŕňa aj siluetu pôvodného sereďského oblúkového mosta s oceľovou konštrukciou, ktorú vyhodili do vzduchu ustupujúce nemecké vojská v roku 1945. „A tu mám zasa plť. Práve takéto sa plavili po Váhu. A viete vlastne, ako vznikol jeho názov?“ opýtal sa nás E. Levko.
V preklade znamená túlavý a vraj ho tak pomenovali talianski majstri, ktorí stavali fortifikačné opevnenia, ako hrady a zámky. Tí postavili aj starý Šintavský vodný hrad. „Váh prinášal ľuďom veľa dobrého, ale aj zlého. Keď boli povodne, odnášal ľudí, ich domy i statok. Na druhej strane však prinášal obživu i ryby. Súčasťou modelu lodného mlyna je mnoho detailov. „Tie predsa tvoria celok.“ Nechýba tam lávka, po ktorej prechádzal mlynár, aby sa z brehu dostal do svojho mlyna. „Predstavte si, že nemala zábradlie a oni si cez ňu kľudne prechádzali s plným fúrikom.“ Dokonca tu nechýba ani samotný mlynár Gejza Ujváry so svojimi domácimi zvieratami a namletými vreciami alebo strom s bocianím hniezdom. Jednoducho je sa na čo pozerať.

Skryť Vypnúť reklamu





Petra Nagyová, foto: autorka






Ako vodník Ferdo vo Váhu vystrájal






Obdobie zakladania vážskych lodných mlynov sa nedá presne určiť. Tak, ako si každá rieka hľadá svoju cestu, aj Váh sa ťažko a kľukato predieral bralami, kým si vyhĺbil vlastné koryto. Hovorí sa, že v hustom poraste puškvorca mal svoj domov aj vodník Ferdo. Pod vymletým brehom skrýval poličku s hrnčekmi, kde ukladal dušičky utopených. Vody Váhu boli priezračne čisté a mlyny na jeho hladine veselo klepotali. Ferdo sa za mladi po nociach rád vozil na mlynských kolesách. Mlynári to však nemali radi, lebo ich mlyny sa vtedy krútili pomaly. Sem tam od niekoho dostal aj poriadny výprask. Veď dušičku jedného z nich má dodnes pod pokrievkou v hrnčeku. Spomína si aj na pltníkov. Voda hnala plte pod mlyny a on sa vešal na kormidlá, aby im prekazil veslovanie v nádeji, že sa mu podarí uloviť nejakú dušičku.
A jeho najdlhšia cesta? Keď ho jeden pltník zdrapil a priviazal na plť, kde ho sušil na slnku, až z neho prestala kvapkať voda. Takto vyslabnutého ho šmaril do vody v Komárne a nebyť dunajských vodníkov, možno by to ani neprežil. Odvtedy sa mlynským kolesám vyhýba. Trvalo mu mesiac, kým priplával späť do Váhu aj so svojou nevestou. Odvtedy nemá čas sa zabávať s mlynmi a vyučuje vodníctvu i plavbe svoje vodníčatá.
Neskôr už na brehoch Váhu nespievali dievčatá, prišla vojna a dolu Váhom začali tiecť krvavé vody. Po nej sa zasa dali všetci do práce a za pomoci obrovských strojov prinútili tiecť rieky v kamenných i betónových korytách. Svoju životnú púť tak skončili i vážske mlyny spolu so svojimi vodníkmi.

Skryť Vypnúť reklamu





Na základe knihy Zamúčené histórie spracovala Petra Nagyová



Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  7. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  8. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  10. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  1. Úprava osobného motorového vozidla
  2. Important information for Brazilians living in Slovakia
  3. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  7. Päť chýb pri zateplení strechy
  8. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  10. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 30 518
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 478
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 246
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 673
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 802
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 683
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 643
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 372
  9. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 326
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 172
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Trnavský kraj obnovil cesty na Záhorí

Kraj má v tomto roku na opravu ciest ešte vyčlenených 1,6 milióna eur, z ktorých plánuje obnoviť sedemnásť úsekov ciest II. a III. triedy.

V piešťanskom múzeu uviedli knihu o stíhacej letke 13

Kniha je výsledkom desaťročia trvajúcej mravčej práce autora nielen v archívoch, ale aj v teréne s vtedy ešte žijúcimi pilotmi alebo ich rodinami.

Situácia v nemocniciach začína byť veľmi zlá, hovorí Naď

Testovanie je podľa Jaroslava Naďa jediná vec, ktorá môže Slovensko zachrániť pred lockdownom.

Minister obrany SR Jaroslav Naď.

Policajti tam pravidelne pokutujú, domácim mesto pomôcť nevie

Ľudia žijúci v bytovom komplexe Arboria sa sťažujú na nedostatok verejných parkovacích miest pred svojím bydliskom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Sedemnásťročného chlapca zavalil strom

Leteckých záchranárov zo Žiliny privolali dnes dopoludnia na pomoc 17-ročnému chlapcovi, ktorého v lesnom teréne v katastri obce Zákopčie zavalil strom.

Už ste čítali?