Stačí len uveriť…

hlúposti?
Od Nového roku som si teda povedala, tak úplne potichu, že začnem kontrolovať svoje myslenie. Nie je predsa dôležité presviedčať neomylných, že nie sú dokonalí. Koniec koncov, keď vám niekto niečo vyčíta, nezabúdajte na príslovie, že v cudzom oku smietku vidí a vo vlastnom brvno prehliada.
Ak niekto poruší vašu dôveru, necíťte sa bezmocní. Pokojne sa usmejte a povzneste sa nad tým. Veď čo na tom, že niekto za vidinou vlastného úspechu či obrazu vlastnej nadradenosti podcení druhého. Nič to, že nemal celkom pravdu a tak trocha oklamal sám seba. Dôležité je to, čo cítite a mlčať je predsa zlato.
V jednej piesni sa spieva: „Anamnéza duší, opäť prší, ten istý kabaret, veď sme herci v potrhaných pelerínach.“ Ale všetko závisí od uhla pohľadu.
A možno, stačí si spomenúť na neskutočné zážitky s ľuďmi, ktorí vám vždy spravia náladu. Na čarovný výlet a topenie sa v snehu na Zárubách, na dánske Vianoce, či na hory tam doma, na čokolády a jablká darované pre inšpiráciu či príjemné stretnutia, ktoré prinášajú šťastie. Stačí len uveriť…
V dobro človeka.
Petra Nagyová