V roku 2006 vraj žiadne dieťa do jedného roka nemá ísť do detského domova. V roku 2008 by už všetky opustené deti mali byť v profesionálnych rodinách a detské domovy by mali byť zrušené. Uvažujú o tom na ministerstve sociálnych vecí.
„Dlhoočakávaný zákon o rodine, platný od 1. januára minulého roku niektoré veci vyriešil. Mňa však trápi, že požiadavky na adeptov na náhradnú starostlivosť, napriek tomu, že sa hovorilo, že budú racionálnejšie, v praxi predlžujú čas odchodu dieťaťa z detského domova. Tento rok sme prijali 28 detí, z nich odišlo do rodín 23. Ale keby neboli prieťahy, mohli odísť ďalší pripravení a právne voľní,“ povedala pre MY-Trnavské noviny Tatiana Koprdová, riaditeľka Detského domova pre deti do troch rokov na ulici Kornela Mahra v Trnave.
„Osobne ma veľmi trápi, že predosvojiteľské obdobie, ktoré bolo tri mesiace, sa predĺžilo na deväť mesiacov. Navrhovatelia to odôvodňujú tým, že aj tehotenstvo trvá deväť mesiacov. Ibaže ľudia, ktorí sa ujmú „štátnych“ detí, sú za ten čas bez peňazí, nedostanú ani korunu, nemajú nárok na financie,“ vysvetlila T. Koprdová.
Opačný názor zastáva právnička Silvia Lipovská. Podľa nej je deväťmesačné obdobie výhodné z toho dôvodu, že za ten čas je možné dokonale preveriť, či sú adepti na poskytovanie náhradnej starostlivosti na túto úlohu pripravení a schopní ju vykonávať, či nemajú iné pohnútky ako je poskytnúť zázemie dieťaťu.
„Vyskytujú sa prípady, že dieťa bolo v rodine týrané, zanedbávané, že rodina si ho nebrala z toho dôvodu, pre ktorý by mala, ale zo zištných dôvodov. Nie každý rodič je taký, aký by mal byť,“ zdôvodnila.
***
Na stretnutí v detskom domove sa zišli ľudia, ktorí majú k veci blízko. Pracovníčky inštitúcií, psychologičky, právničky, personál detského domova i jeho priatelia. Účastníci sa zhodli v tom, že do prípravného obdobia by mal vstupovať odborník, psychológ, ktorý by povedal konečné áno pre osvojenie. A práve Detský domov na Ulici K. Mahra psychológa má.
Diskusia sa rozpútala aj o novom fenoméne v slovenskej legislatíve – profesionálnej rodine. „Budem na strane detí, je mi jedno, čo si dospelí myslia. Odkukávame zo Západu, ale keď sa dnes rozprávam s ľuďmi, ktorí situáciu tam poznajú, dozvedáme sa, že toto riešenie nie je dobré. Slovo profesionál znamená „bez citu“. Budem robiť ako stroj, lebo niekto mi dal na starosť tieto deti a bude mi za to platiť. Ešte len budeme počúvať o týraní! S novým zákonom sme nepokročili. Naopak, pokazili sme aj to, čo bolo dobré,“ upozornila riaditeľka. Podľa nej i ďalších prítomných, profesionálne rodičovstvo bude v podstate najmä o peniazoch. Veď už dnes sa v detskom domove informujú záujemcovia o tento spôsob náhradnej starostlivosti a ide im predovšetkým o to, koľko peňazí dostanú a koľko detí si pre to musia zobrať.
Podľa T. Koprdovej významom prvá je pre dieťa biologická rodina. Keď sa nedá pracovať s ňou, druhou najlepšou alternatívou je adopcia. V tom prípade si človek berie dieťa so všetkými právami a povinnosťami ako svoje a sú tam predpoklady pre vznik citového puta. Treťou alternatívou je pestúnska starostlivosť. Niekto by si myslel, že pestúnstvo je tiež o peniazoch. Tu je však zábezpeka 18 rokov, kým pri profesionálnej rodine je zotrvanie v nej len otázkou niekoľkých mesiacov. Potom deti odchádzajú do adopcie alebo pestúnstva. Má teda zmysel zavedenie inštitúcie profesionálnej rodiny na krátky čas?
Vyzerá to však tak, že rozbiehajúcu sa kampaň za profesionálnu rodinu aj tak už zastaviť nemožno. Niektorí varujú, že v profesionálnych rodinách budú vyrastať „deti ulice“.
Tvorcovia novej legislatívy tvrdia, že detské domovy sú drahé. „Ale profesionáli budú rovnako drahí. U nás sestrička dostane plat okolo 12 tisíc korún a na starosti by mala mať šesť detí. V súčasnosti je to, žiaľ, až desať detí. Je to neúnosné a klobúk dolu pred nimi, že to zvládajú,“ hovorí T. Koprdová. Vyzdvihuje skutočnosť, že detské domovy sú schopné časť nákladov sa odevy pre deti prefinancovať zo sponzorských darov. Uvažuje sa, že profesionálny rodič má dostať 16 800 korún a všetky náklady na dieťa mu bude preplácať štát..
Kritike však podrobili prítomní aj detské domovy rodinného typu. Je pravda, že deti v nich majú viac povinnosti a samostatnosti. Na druhej strane vychovávateľky – vysokoškoláčky namiesto toho, aby deti vychovávali a učili sa s nimi, perú, žehlia, varia a obsluhujú ich.
* * *
Najmladšou obyvateľkou detského domova je v súčasnosti Romanka, bábätko z trnavskej pôrodnice, ktoré má sotva sedem týždňov.
Sebastiánko je starší len o niekoľko dní. Tiež sa narodil v Trnave. Mama už doma „hŕstku“ detí má. Sociálni pracovníci sa však rozhodli, že do jednej izby a kuchyne bez kúrenia a elektriny, drobček z pôrodnice ísť nemôže.
Najstarší je päťročný zdravotne postihnutý Renko. Narodil sa zdravý, neskôr však mama spozorovala, že za sebou ťahá nožičku a neprirodzene drží ručičku... Skončilo sa to tak, že ostal v detskom domove. Stále sa pýtala, či je už na tom zdravotne lepšie. Keď si vypočula informáciu, že nie je a pravdepodobne bude ešte horšie, viac neprišla.
Fabianko je dieťa bezdomovcov. Rodičia s ním žili na stanici, prespávali pod mostami, chodili po „tuneloch“. V tú noc, ako im ho odňali a priviezli do detského domova, vonku uderili mrazy.
Mariánko mal šťastie. Dnes má 9 mesiacov a polovicu z nich prežil v novej rodine v Skalici. Súdne rozhodnutie o jeho osvojení ešte na svete nie je, ale rodinné zázemie už má. Jeho rodičia nemajú to šťastie mať vlastné dieťa a po piatich rokoch čakania a chodenia po detských domovoch konečne našli zmysel svojho života.
Rôzne peripetie boli aj okolo Kristánkovho návratu na Slovensko. Jeho mama z Hlohovca si zarába v Čechách na diaľnici. Dvoch chlapcov mala už pred ním. Jeden je v Nemecku, druhý v Čechách. Kristánko sa narodil v karlovarskej pôrodnici a odtiaľ ho preložili do detského domova, kde mal už bračeka. Kristiánko mal však trvalý pobyt ako jeho mama. Preto bol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Hlohovci vyzvaný k jeho repatriácii. Problém vznikol v technickom zabezpečení jeho návratu. Nebolo toho, kto by sa bol na to podujal, nebolo ani peňazí. Ako nám prezradila Viera Baková z úradu práce, nakoniec sa do Karlových Varov po neho vybrala ona a sestrička z detského domova v Trnave.
Otrasný prípad Romanka a Majka vlani zverejnili viaceré médiá. Chlapci sa dostali do rodiny, kde už jedno dieťa bolo. Kvôli nim ostala matka rodiny doma. Prišla tak však o príjem a na chlapcov, podľa zákona, ešte nič nedostávala. Situácia sa vyhrotila po roku, keď prišiel o zamestnanie aj otec rodiny. Problémy so zabezpečovaním životných potrieb a núdza zhoršili zdravotný stav matky natoľko, že pre vážne ochorenie musela ísť do nemocnice. Otec, ktorému ostali tri deti na krku bez financií, psychicky zlyhal. Od štátu dostal iba dve deti, peniaze na starostlivosť o ne však nie. Pritom táto rodina si chcela vziať deti z lásky k nim. A peniaze predsa zohrali negatívnu úlohu. Že budú na prvom mieste aj vtedy, keď deti budú v prechodnej opatere profesionálnych rodičov, toho sa ľudia, pracujúci s opustenými deťmi v súčasnosti, najviac obávajú. S materiálnou núdzou sa totiž malý človiečik vyrovnáva oveľa ľahšie ako s deficitom lásky, pozornosti a porozumenia.
Janka Pekarovičová
Foto: autorka