Informácia, že tohto 23. ročníka sa opätovne zúčastnil aj najlepší slovenský atlét Libor Charfreitag, vyvolala veľký záujem nielen u športovcov a tak telefóny so zvedavými otázkami u Charfreitagovcov „vyhrávali“ takmer neustále. Svoje si potom neplánovane užili aj v piatok 30. decembra, kedy podstatná časť Slovenska bola takpovediac „odpojená“ od bežného života. „Bude sa hádzať?“ znela najčastejšia otázka. „Bude!“ potvrdili unisono všetci vrhači.. Atmosféra okolo nového vrhačského kruhu bola neuveriteľne výborná. Okrem domácich atlétov, aj tentoraz prišiel Ján Malek a tak je jediný, čo má zapísanú plnú účasť vo všetkých ročníkoch (aktívnu samozrejme, lebo Libor Charfteitag st. po úvodných ročníkoch vymenil vrhačský kruh za organizačný post), vrátili sa na miesto činu taktiež viacerí trnavskí vrhačskí odchovanci.Z Hodonína prišiel veterán Anton Orlík a spolu s dolnokubínskym Hrubecom a Lupákom aj poľský veterán Ryszard Krzesiński, príjemnou a atraktívnou bola účasť našej Martiny Danišovej. A samozrejme Libora Charfreitaga ml. Ten dal prednosť predsilvestrovskej Trnave pred účasťou na udelení tretieho titulu najlepšieho slovenského atléta. Na otázku, či neľutuje odpovedal jasne. „Prečo? Prišiel som stráviť sviatky so svojou rodinou, priateľmi. To je dôležité. Veď 4. januára znova odchádzam a prídem domov až niekedy v polovici mája. Že som neurobil nový rekord, nie je podstatné. Nakoniec, za týchto podmienok sa to ani nedalo“. Libor v tom nečase využil z možných iba dva pokusy a potom už na šmykľavom kruhu nechcel riskovať. Ten si s atletickou obuvou väčšiny športovcov akosi nechcel rozumieť a tak ešte dobre dopadla trojica Hrubec, Lipták a Krzesiński. Tá totiž stihla prísť až v závere a tak všetci hádzali vo vibramoch! Naopak, všetky možnosti využila Martina Danišová, ktorej sa dlho nedarilo umiestniť hod do výseče a úspešný mala až posledný pokus. Výkonom 19,86 m vytvorila nový ženský rekord Silvestrovskej ceny. „S rekordom som spokojná, no nešlo mi oň. Príliš dlho som už nehádzala a tak som si prišla odhadnúť svoje možnosti. Ak beriem do úvahy okolnosti a svoje zmrznuté ruky, tak som spokojná“. Spokojný bol aj jej oddielový kolega, extrnavčan, oštepár Marián Bokor. „Pre mňa je to tu tradícia. Dlho som na Cene nebol a tak mi to tentoraz nedalo. Takéto podujatie jednoducho patrí v rámci tréningu do vrhačskej atletiky aj ako špeciálny spôsob posilňovania“. Po pretekoch nasledovala v atletickej klubovni tradične spoločenská časť, tentoraz s kapustnicou z kuchyne Evy Charfreitagovej, všetci sa dobre cítili, všetci boli spokojní a tým, čo hrozilo, že kvôli nečasu sa nedostanú domov, dostalo sa uspokojenia od Charfreitagovcov, že oni veru doma majú miesta dosť. O rok, až príde zasa čas na spomienky, budú historky okolo dvadsiateho tretieho ročníka veľmi vzácne. Veď iba 15 aktívnych účastníkov a zopár „civilov“ sa bude môcť pochváliť, že boli nie pri, ale priamo v tom.
Výsledky – muži: 1. L. Charfreitag (AŠK Slávia) 39,60 m, 2. R. Bachratý (AŠK Slávia) 22,42 m, 3. M. Bokor (Dukla B. B.) 20,13 m. Ženy: 1. M. Danišová (Dukla B. B.) 19,86 – nový rekord podujatia, 2. E. Charfreitagová (AŠK Slávia) 14,66, 3. I. Tomanová (Slávia UK) 10,1 m. Veteráni: 1. A. Orlík (AK Hodonín, ČR) 20,42, R. Kresinski (PL) 18,80 m, 3. R. Hrubec (Dolný Kubín) 18,21.
E. Krištofovič
