asi v hĺbke 120 centimetrov, ktorá bola zahĺbená do žltej pieskovej spraše. Časť bola porušená výkopovými prácami,“ povedal pre MY-Trnavské noviny riaditeľ Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urminský.
Za unikát považuje riaditeľ to, že v peci bol zachovaný kompletný riad v počte asi 30 kusov, ktorý si sem dal hrnčiar vypáliť. Napriek tomu, že vypaľovací proces sa skončil, tovar si už nevyzdvihol. ,,A pritom išlo o veľký majetok,“ vysvetlil nám riaditeľ.
Nádoby v peci boli veľmi precízne naukladané – hore dnom. Medzi nimi sa nachádzal aj prototyp kachlice. Hrnčiar ju chcel pravdepodobne ponúknuť zámožnejšiemu mešťanovi alebo dokonca i hradnému pánovi. Z nich by si potom mohli prípadní kupci vystavať kompletnú kachľovú pec. ,,Je to prvý prípad, kedy sa okrem keramiky objavujú aj kachlice v jednej peci,“ doplnil J. Urminský.
Približne 150 metrov od pece sa našli aj zvyšky zhoreného domu. Tiež ho radia do obdobia prvej polovice 15. storočia. Na dlážke tohto obydlia sa nachádzali roztlčené nádoby, zvyšky kovaní z dverí, okien a zhorené trámy, ktoré už boli zuhoľnatené.
V tridsiatych rokoch 15. storočia boli veľmi nepokojné časy. Hrnčiar, ktorý svoje výrobky v peci zanechal, pravdepodobne zahynul pri husitských nájazdoch. ,,Išlo o známe spanilé jazdy. Husiti vtedy plienili a rabovali západné Slovensko a nevyhol sa im ani Hlohovec,“ poodhalil históriu regiónu riaditeľ. Týmto územím prechádzali sirotkovia. Viedol ich buď Ján Jiskra z Brandýsa alebo Blažko z Borotína. Pri jednej z výprav spálili aj hlohovský most cez Váh. Ľudia sa pred vojskami utekali skryť do hôr alebo do pivníc. Tam prečkali nájazd a potom sa vrátili do svojich domovov. Lenže nájdená pec ostala otvorená, takže sa dá predpokladať, že majiteľ sa už nevrátil.
Už v 50. rokoch minulého storočia objavili archeológovia tri hrnčiarske pece so zachovanou keramikou na území Hlohovca. Tie však pochádzali z konca 14. storočia. ,,Vtedy bola tiež pohnutá doba. Prebiehali boje medzi Stiborom zo Stiboríc a Ladislavom Uljakym. Vyvražďovali si navzájom obyvateľstvo a plienili svoje panstvá. Stibor vyraboval celú ľavú stranu Váhu a teda aj Hlohovec,“ doplnil históriu Hlohovca J. Urminský. Vzájomné súboje feudálov pokračovali aj v prvom desaťročí 15. storočia.
Pre presnejšie datovanie nálezu však chýbajú nálezy mincí alebo kostrových pozostatkov. Dodnes nikto nevie s istotou určiť, kde bola sústredená hrnčiarska výroba. Všeobecná teória hovorí o tom, že to bolo blízko hradieb, tesne za nimi alebo v blízkosti potoka. V prípade požiaru by tak nebolo ohrozené mesto a jeho obyvatelia. V Hlohovci objavili aj niekoľko materiálových jám, z ktorých ťažili hrnčiari hlinu. ,,To je evidentné stredisko výroby, ale určite ich bolo viacej,“ dodal.
Nájdená keramika prechádza v súčasnosti reštauráciou. Jozef Urminský ju radí do obdobia prvej polovice 15. storočia, nie však na začiatok. Vtedy ešte prežívali archaické tvary. Nájdené kusy majú však už vysoko vyspelé tvary vychádzajúce z domáceho prostredia. Hlohovec bol v tejto dobe centrom hrnčiarstva na západnom Slovensku.
Rasťo Piovarči
