vzdialené. Jules (radšej uprednostňuje klasický prepis prezývky Žil) však so slovenskou kultúrou a mentalitou žije už jedenásť rokov, a tak mu naše sviatky nie sú úplne cudzie. „Počas Vianoc som bol na Slovensku dvakrát. Hneď prvý rok, ešte za môjho pôsobenia v Michalovciach, som strávil Vianoce u jednej rodiny a vtedy som prvýkrát videl, aké máte tradičné zvyky. Druhé slovenské Vianoce som zažil v roku 2000, keď sa nám narodila dcéra Adja Fatou a bola príliš malá na to, aby sme niekam cestovali. Na návštevu Slovenska vtedy prišiel môj brat,“ vymenúval svoje spomienky vždy dobre naladený zadák trnavského Spartaka. Afrického moslima so slovenským pasom však už tuzemské prevedenie sviatkov neprekvapuje. „Samozrejme, v Senegale je viac moslimov ako katolíkov, ale keď nastáva vianočné obdobie, aj u nás sa vyzdobujú stromčeky a púšťajú petardy. Jediný rozdiel je v tom, že toto obdobie netrávime spolu v rodinách. Ale inak to prebieha normálne až na to, že vianočné výzdoby sú v meste, nie v bytoch. A sme samozrejme bez snehu. Ale domorodcom to nechýba, pretože sneh by pre nich asi znamenal veľkú kalamitu,“ rozosmial sa šibalsky. Sám však priznal, že jeho prvý kontakt so snehom bol viac ako mrazivý. „Sneh je nádherný, keď padá, je to niečo neskutočné. Myslel som si, že také počasie nikdy nezažijem. Sneh je krásny, ale zima už nie. Dcérka má z neho radosť, ale manželka Bassine nie. Tá by najradšej vtedy ani nevyšla z bytu.“
Podobné obdobie, ktoré my nazývame adventným, majú aj moslimovia. Volá sa ramadán. Vtedy sa musia postiť, zdržiavať sa alkoholických nápojov, ale aj iných nerestí. Po zotmení to však neplatí. „Vždy som počas ramadánu na Slovenku a keďže sa v zime stmieva oveľa skôr ako inokedy, mám pred svojimi blízkymi doma veľkú výhodu,“ priznal sa spokojne a zároveň dodal: „Snažím sa dodržiavať všetky naše zvyky počas ramadánu, ale keď trénujeme dvojfázovo, tak sa to nedá. Keď máme len jeden tréning, tak to ide v pohode.“ Moslimský kalendár je, pochopiteľne, iný ako náš juliánsky, a teda aj oslavy rôznych sviatkov sú iné. Najčastejšie sa pri nich však obdarúvajú ženy a deti. „No, my chlapi sme na tom s darmi počas roku trošku horšie,“
Tento rok odchádza 36-ročný futbalista na západné pobrežie Afriky neskôr ako zvyčajne. „Utrpel som zlomeninu chodidla, rekonvalescencia trvala dosť dlho. Minulý týždeň som bol na poslednej kontrole a už by to malo byť všetko v poriadku. Naspäť na Slovensko sa vrátim 11. januára a zapojím sa do prípravy mužstva.“
Souleymane de Sagana Fall si už na stredoeurópske počasie zvykol, napriek tomu sa stále smeje, ako sa jeho kamarát Lamine Diagne „rozplakal“, keď videl prvýkrát padať z oblohy sneh. Zo svojej manželky si zas počas jej prvej zimy na Slovensku vystrelil. Povedal jej, že v našej krajine je zvyk vždy prvý napadaný sneh ochutnať. Bassine tak aj urobila a Jules sa mohol smiať až k smrti. Ako sám priznáva, je veselá kopa, ale hrať futbal v mrazoch nepovažuje za šťastný nápad.
Napriek tomu sa minulý rok po prvýkrát v živote postavil na ľad – v korčuliach. Na zimnom sústredení vo Vysokých Tatrách mal Spartak naplánovaný aj hokejový zápas a keď sa Fall chcel zapojiť, musel to risknúť. Jeho prvé skúsenosti s ľadom nedopadli najslávnejšie. „Zo začiatku som potreboval pomoc, ale potom som si postupne zvykal. Možno by som sa mohol stať aj reprezentantom Senegalu v ľadovom hokeji... hm, ale to by som bol asi jediný,“ ukončil, smejúc sa, svoje rozprávanie na zimnú tému.
Tatiana Čuperková