Boh v Ekvádore sa volá Padre Nuestro.

„V tomto období je u nás zvykom čítanie vianočnej knihy, ktorá sa volá Novena. Obsahuje krátke príbehy o tom, čo sa udialo pred samotným narodením Krista a samozrejme aj modlitby k Bohu a panne Márii. Boha v španielčine voláme Padre Nuestro.“
Podľa Fabiana ide o veľmi zaujímavé čítanie, pretože počas deviatich dní sa pri ňom stretáva celá rodina. „Každý deň si ju čítame a modlíme sa z nej niekde inde. Chodíme k starým rodičom, či susedom a dokonca aj k priateľom. Samozrejme to platí aj naopak.“
Ekvádorské deti spievajú tradičné vianočné piesne „villancicos“. „Nie sú také komerčné ako v Spojených štátoch amerických. Avšak novinkou, ktorá prišla do našej krajiny pred štyridsiatimi rokmi, je vianočný strom. Vtedy sa objavil prvýkrát. Aj Papa Noel, a teda Santa Claus je v Ekvádore novinkou.“ Asi pred dvadsiatimi rokmi začali deti dostávať pod stromčekom darčeky od Ježiška.
***
Veľkou atrakciou sú veľké figuríny zvané „nacimientos“, ktoré reprezentujú Ježišove narodenie. Spolu s vianočnou knihou Novenou patria k jediným veciam, ktoré Ekvádor odlišuje od ostatných latinsko-amerických krajín. „My ich ale nedávame do komínov, pretože kvôli nášmu počasiu žiadne nemáme.“ Vo väčších a známych mestách si ich ľudia vyrábajú v podobe malého Ježiška a umiestňujú si ich pred svojimi domami. Aj deti sa 24. decembra prezliekajú za pastierov a spoločne nesú tieto obrovské figuríny. Všetci sú tak zainteresovaní v oslave Kristovho narodenia.
Čo myslíte, čo takí Ekvádorčania večerajú? Kapra či nebodaj morské prasa?
„V našej rodine si pochutnávame na kurčati. Moriak u nás nie je populárny, pretože je drahý.“ Niektorí majú ako dezert špecialitu, ktorá sa volá „pristínos“. Dnes je už viac-menej zabudnutá, ale nesmie chýbať na stole tých, ktorí striktne dodržiavajú tradície. Táto pochúťka sa pritom vyrába z múky a je obalená tekutým cukrom. Hlboko veriaci katolíci nemôžu vynechať o polnoci omšu v kostole a deti čakajú 25. decembra darčeky, ktoré si nájdu pod stromom. „Pretože sme boli veľmi skorumpovaní Amerikou, najmä deti si často myslia, že Vianoce sú iba o darčekoch.“.
***
Pred polnocou by si mal dať určite každý hrozno pre šťastie. „Ženy z tejto príležitosti nosia žltú spodnú bielizeň a niektorí pre šťastie chodia s batohom okolo svojho domu alebo paneláku.“ Ohňostroj je veľkou zábavou. „Je to rodinná záležitosť, hoci to môže byť niekedy aj nebezpečné. „Napriek tomu ich milujem a robím ich veľmi rád. Zvyčajne si vyrábame veľké handrové bábiky, ktoré oblečieme do starého obnoseného šatstva. Do ich vnútra vložíme noviny s pyrotechnikou, ktorá potom vybuchuje.“
Handrové makety sa presne o polnoci spália, čo je symbolom odchádzajúceho starého roka. „Niektorí šialenci ako ja po nej ešte stihnú pre šťastie dvanásťkrát poskákať. Tiež si píšeme papieriky svoje priania, ktoré spálime spolu s nimi. Potom flámujeme, pripíjame si fľašou šampanského a zabávame a tancujeme počnúc deťmi, tínedžermi až po dospelých a starých ľudí.“
A čo by si Fabian do nového roka prial? „V Ekvádore si prajem pre všetkých, aby mali na budúci rok lepšiu pamäť, pretože tu ľudia veľmi skoro zabúdajú. Najmä, ak ich niekto z politikov sklame a volia ich opäť.“ A všetkým samozrejme želá, aby boli viac tolerantní a pokornejší.

Petra Nagyová
Foto: Archív F.R.