Odsúdení si pred Vianocami sami vyzdobujú cely, v každom oddiele majú stromček. Prostredie izieb si upravujú do vianočnej atmosféry.
,,Tento rok sme pripravili pre nich koncert speváckych súborov a hudobnej skupiny. Zastrešuje to nadácia Maruška,“ dopĺňa pedagogička Ľudmila Vráblová. V ústave mávajú aj polnočnú omšu. Tá sa však koná už o deviatej hodine večer. Slúžiť ju prichádza biskup. ,,Je to istý únik z oddielu. Odsúdení tu vystupujú so svojimi piesňami a sprevádzajú sviatočnú omšu,“ hovorí riaditeľ.
Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou má vo svojich celách momentálne do 1100 mužov. Zaradení sú do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Na vianočné sviatky sa tešia rovnako ako my, ktorí nie sme za zamrežovanými oknami, prísne stráženými bránami a hrubými múrmi ciel.
,,Vianočné obdobie je pre odsúdených veľmi citlivé. Myšlienkami sú pri svojich rodinách. Určitý počet odsúdených púšťame na sviatky domov ako najvyššiu formu odmeny. Spolu je to približne päťdesiat ľudí,“ vysvetľuje riaditeľ ústavu Marián Grác.
Na Prvý sviatok vianočný sa môžu odsúdení zúčastniť celoústavného šachového turnaja. Ďalší deň odohrajú stolnotenisový turnaj. V tomto čase majú možnosť častejšie navštevovať kaplnku.
,,Myslím, že väzenie je dar od Boha. Som tu v prostredí, ktoré ma núti zamyslieť sa nad sebou. Dáva mi to, čo v civilnom živote nemám – čas, na štúdium a pochopenie seba samého,“ rozpráva štyridsaťdvaročný odsúdený, ktorý tu strávi ešte tri nasledujúce roky.
Ústav na výkon trestu odňatia slobody nie je prirodzené prostredie pre človeka. Odsúdení však tvrdia, že až tu pochopili význam vianočných sviatkov. ,,Našiel som hodnoty, ktoré mi chýbali. Napriek tomu mi tu pobyt berie môj vnútorný pokoj,“ dopĺňa ďalší, štyridsaťštyriročný odsúdený. Súd mu vymeral trest tri roky.
Podľa odsúdených sa pravý význam Vianoc už natoľko zdeformoval, že im nerozumieme. ,,Obrovský rozpor som pochopil až tu. Oslavujeme narodenie Pána. Tým miestom bola maštaľ. Bol v podstate chudobný bezdomovec. A my sme z toho urobili komerciu. Ľudia nevedia, čo skôr nakúpiť. Už nejde o oslavu duchovného, ale hmoty,“ zauvažuje si.
,,Minulý rok sme v izbe boli počas sviatkov ôsmi. Od osemnásťročných mladíkov po päťdesiatnikov. Na Štedrý večer sme si posadali, na prekvapenie sa i ateisti pomodlili. Potom spoločne spomínali na rodiny a blízkych. Jedno oko nezostalo suché. Takýto zážitok jednoty a krásy som zatiaľ vo svojom živote nemal,“ spomína na prvé Vianoce za mrežami spolubývajúci. Obaja sa zhodujú v tom, že silvestrovská noc už pre nich taký význam nemá. ,,Je to bežný deň, ničím výnimočný, chýba mu náboj a duchovná hodnota Vianoc.“
Napriek tomu personal upravujú denný režim i počas posledného dňa v roku. ,,Odsúdení sa zúčastňujú kultúrnych i športových akcií. Môžu pozerať videofilmy s náboženskou tematikou. Povoľujeme im byť dlhšie hore,“ vysvetľuje priebeh sviatočných dní M. Grác. Ani na Silvestra im však nemôžu povoliť alkohol ako novoročný prípitok. Preto sa v celách sami pokúšajú vyrobiť zákvas z chleba alebo ovocia. Takisto si varia ,slávne´ magoráky – silno vylúhovaný čaj, ktorý zapijú väčšou dávkou tabletiek. ,,Väčšinou sa nám darí tieto prípady odhaliť ešte predtým, než stihnú nápoj skonzumovať. Prísun liekov im obmedziť nemôžeme, majú na ne zo zákona nárok. Medzi sebou si ich potom vymieňajú za cigarety a čokoládu,“ poodhaľuje negatíva sviatkov riaditeľ.
Výhodou hrnčiarovského ústavu je, že odsúdení nie sú uzavretí v celách, ale môžu sa pohybovať z izby do izby. Takto môžu i keď sú odlúčení od rodín, veselšie stráviť vzácne chvíle vianočných sviatkov za mrežami.
Rasťo Piovarči
