Kolísavý tón sirén dáva do pohybu 1445 ľudí. Začínajú sa zhromažďovať v hlavnej budove. Pred ňu pristavia štyri evakuačné autobusy. V diaľke počuť prichádzaj
budove. Pred ňu pristavia štyri evakuačné autobusy. V diaľke počuť prichádzajúce požiarnicke autá. Spoločne s ďalšími piatimi pracovníkmi bežíme ku krytom. Pri veľkej hale s turbínami horí. Z porozbíjaných okien šľahajú fiktívne plamene. Prudko syčí para. Dvaja pracovníci vynášajú zraneného. Uhýbame sa sanitke škrípajúcej brzdami. Záchranári nešťastníkovi okamžite poskytujú prvú pomoc. Ukladajú ho na nosidlá.
,,Vieme presne určiť, koľko ľudí je v ohrozenom objekte. Na to nám slúžia bezpečnostné zariadenia, teda nielen na kontrolu, ale aj evidenciu,“ vysvetľuje nám hovorca Atómových elektrární Bohunice (EBO) Dobroslav Dobák.
Zamestnanci sa rýchlo presúvajú do krytov. Tie sú na každom úseku pracoviska. Tváre si chránia rúškami. V krytoch majú zabezpečenú vodu a potraviny. ,,A samozrejme lieky, ktoré musíme okamžite všetkým podať. Nimi zabránime, aby sa radiácia dostala do štítnej žľazy,“ poznamenáva závodný dozimetriológ.
Vstupujeme do krytu. Oddelený je tromi prestupnými miestnosťami, ktoré sú uzavreté ťažkými železnými dverami. Jednotlivé komory slúžia na to, aby sa do krytu nedostal zamorený vzduch.
Prechádzame kontrolou radiácie. Ak nám namerajú zvýšené hodnoty, prejdeme do sanitárneho uzla. Tam sa zasiahnuté časti odevu musia očistiť. ,,Naši kolegovia boli v zahraničí na exkurzii v elektrárni. A odišli bez nohavíc. Boli zamorené, ostali v elektrárni ako rádioaktívny odpad,“ vtipkuje D. Dobák. My sme našťastie odišli oblečení.
Riadiace stredisko vydáva pokyny. Všetko beží podľa vopred pripraveného scenára. Pracovníci majú celú organizáciu perfektne nacvičenú. Pri akútnom nebezpečenstve a zachraňovaní zamestnancov ľudský faktor zlyhať nemôže.
Bohunice nie sú Černobyľ
,,Reaktor používaný na výrobu elektrickej energie nie je atómová bomba. Je to odlišná technológia – tlakový typ. A neustále je pod kontrolou príslušných pracovníkov a aj riadiacej techniky. V prípade nebezpečenstva sa automaticky zapínajú poplašné a bezpečnostné zariadenia,“ poučí nás D. Dobák.
V Černobyle mali varný reaktor. Preto tam došlo k výbuchu. ,,V tom reaktore bola možnosť rozvoja štiepnej reakcie, a to sa i stalo.“ Keď pracovníci v Černobyle vypli bezpečnostné systémy, dostali reaktor do neštandardného stavu. A to bola vážna chyba. ,,Dnes sa takýmto postupom vyhýbame. Máme vopred schválené plány ako celý proces realizovať,“ doplňuje hovorca. Nastal havarijný stav a systémy, ktoré mali začať pracovať, zlyhávali. Pre krátkosť času personál nestačil prijať potrebné opatrenia. Štiepna reakcia sa niekoľko tisícnásobne zvýšila. Para nadvihla vrch reaktora a tak sa dovnútra dostal vzduch. ,,Grafitové bloky slúžiace na spomaľovanie neutrónov začali horieť a obrovské teplo vynieslo radiáciu vysoko do atmosféry,“ vysvetľuje. ,,U nás je však úplne iný typ. Dnes všetko robíme tak, aby sa počas prevádzky nič nebezpečné nestalo,“ upokojuje nás D. Dobák.
Základnú technológiu strážia automatickými zariadeniami. Tam nastavia pracovníci prevádzkový stav, merajú prietok vody, tlak vody a pary a hladiny v nádržiach aj reaktore. ,,Nainštalované sú alarmy, niekoľko stupňov signalizácie a pri prípadnom nebezpečí sa aktivujú havarijné systémy,“ komentuje. Po nedávnej rekonštrukcii elektrární majú aj nový bezpečnostný prvok. Obsluha v prípade havarijného stavu nemá možnosť zasahovať do celého procesu. Systémy nastavujeme tak, aby všetko zvládli samy.“ Začali používať aj digitálne systémy – a to je najmodernejšia technológia.
V okolí elektrárne pravidelne merajú hodnoty rádioaktivity. ,,Zdravotníci nám určujú, aké majú byť hodnoty. Za celý rok nevyčerpáme ani jedno percento. Radiácia teda nemá žiadny vplyv na život ľudí v okolitých obciach a mestách,“ objasňuje hovorca.
Elektráreň spracováva aj rádioaktívny odpad. ,,Cieľom je minimalizovať jeho objem. Previesť do tuhej formy, znížiť radiačnú úroveň. Nakoniec sa všetko zalejeme asfaltom a ukladáme do špeciálnych kontajnerov,“ vysvetľuje. S vyhoreným palivom to majú ťažšie. Kedysi ho odvážali do Sovietskeho zväzu. Po páde režimu a zmene legislatívy musí odpad ostať na území štátu. Zatiaľ ho skladujú, ale do budúcnosti plánujú jeho spracovanie. ,,Ešte stále ho možno použiť ako zdroj energie. No prepracovanie je finančne náročné,“ komentuje. V Spojených štátoch, Francúzku a Veľkej Británii však tento proces beží.
Signál v rozhlase a výklad D. Dobáka ukončil celoareálové havarijné cvičenie ČAJKA 2005. Kontrolní inšpektori pri vyhodnotení akcie vyzdvihli dobrú komunikáciu medzi cvičiacimi a plnenie úloh scenára. Zamestnancom však vytkli nezatvorené okná v kanceláriách a nedôslednú ochranu dýchacích ciest.
Rasťo Piovarči
