Vysokým víťazstvom s desaťgólovým rozdielom (36:26) sme si vtedy vybojovali postup z I. fázy kvalifikácie na MS 2006. „Trnavskú palubovku veľmi dobre poznám a hralo sa mi tu výborne. Zaspomínal som si na nej na staré časy“, zdôveril sa po stretnutí Stano, ktorý vtedy aj s ďalšími spoluhráčmi nastúpil s takmer bielym prelivom vlasov. Vraj ho vtedy jeho portugalská manželka v prvom momente spoznala iba podľa urastenej postavy. Stano bol s deviatimi gólmi našim najlepším strelcom, pričom na prvých osem potreboval len osem striel (!). Nebolo to však za ostatné mesiace jediné stretnutie s týmto výborným a sympatickým ľavorukým bombardérom. V tom čase bol hráčom portugalskej ABC Braga, no „portugalská hádzaná je v kríze a funkcionári viacerých klubov, medzi nimi je aj Braga, sa rozišli s funkcionármi hádzanárskej federácie a zorganizovali si vlastnú súťaž, čím sa vylúčili z európskych súťaží“, vysvetľoval svoju situáciu Stano Demovič na začiatku minulého roka. Preto požiadal o vydanie svojho medzinárodného certifikátu, EHF následne chválila jeho prestup do Trnavy a tak sa stal opäť jej hráčom. Tá vtedy ešte hrala spoločnú česko-slovenskú súťaž HIL. Demovič sa po ôsmych rokov vrátil tam, kde ako hádzanár vyrastal a začínal – do HK 47 Trnava. Za klub hrával pochopiteľne už v mládežníckych celkoch od roku 1987 až do roku 1995, kedy na jeseň narukoval do bratislavského ŠKP. Po ročnom pôsobení ohlásil prestup na Moravu, do Ivančíc, aby odtiaľ začala jeho skvelá medzinárodná kariéra. Bol to najprv španielsky Ademar Leon a finálový triumf v Pohári víťazov pohárov, potom Cangas del Morazzo, nasledovali portugalské Aquas Santas Porto, spomínaná ABC Braga a - návrat na Slovensko, aj s rodinou. Zmluvu vtedy podpísal do konca sezóny, aby hneď v prvom stretnutí jarnej časti HIL-ky potvrdil, že je strelec na pohľadanie. Už v úvodnom stretnutí v Bratislave s ŠKP sa pričinil o naše víťazstvo 7 gólmi, nasledovalo prekvapujúce víťazstvo Trnavy nad Karvinou, v tomto stretnutí strelil 11 gólov, a tak to šlo ďalej. Nebyť neskorších zdravotných problémov, mohol sa ako ligový strelec vypracovať medzi elitu. Nepodarilo sa, tak ako vybojovať postup do play off. Trnava skončila na 9. mieste, teda tesne pod deliacou čiarou 16-členného hádzanárskeho pelotónu. Prišli ekonomické problémy a Trnava v súťaži skončila. Tým skončila aj nádej, že by Stano bol doma hral i naďalej. Odišiel do nemeckého Stralsunder HV a čo je dôležité nestratil sa. Aj naďalej obliekal reprezentačný dres a tešil na majstrovstvá sveta, ktoré by nielen tvorili doterajší vrchol jeho osobnej športovej kariéry, ale bola by to pocta pre nás, priaznivcov trnavskej hádzanej. Nedoliečené zranenie ruky však znamenalo nový chirurgický zákrok a dvanásťtýždňový pokoj. Presne do termínu, kedy vo Švajčiarsku začínajú ME 2006 v hádzanej mužov. Aj keď sme si v spoločnosti Francúzska, Španielska a Nemecka, teda troch majstrov sveta, veľké nádeje nerobili, možno by bol Stano so svojimi skúsenosťami vedel zásadne pomôcť a potešiť. Ak už mu teda nebudeme môcť držať palce na majstrovstvách, zaželajme mu úspešnú rehabilitáciu i návrat na palubovku a možne aj dovidenia v našej hale.
Edo Krištofovič