nástky doplneného mladíkmi z lavičky určite na vyspelejšie mužstvá stačiť nebude.
Predzvesťou slabého futbalu už pred zápasom, ak sa lepšie nezadívame na súpisku oboch tímov, boli aj poslabšie zaplnené tribúny, na ktorých sa tentoraz, hoci bolo príjemné jesenné počasie, usalašilo do desať tisíc divákov. Ak sa vrátime k spomínaným súpiskám, v radoch Spartaka sa celkom pozmenila obrana aj záloha. Už v Trenčíne zraneného Poljovku opäť nahradil mladý Martin Husár a opäť z neho bola cítiť nervozita z netradičného postu ľavého obrancu. Čvirik s Hrabalom obsadili stred a ďalší záložník v úlohe obrancu Kotula sa postavil na pravého beka. K zraneným Fallovi a Poljovkovi sa cez týždeň pridal aj kapitán Ujlaky a keďže Michal Gašparík ešte po angíne nebol celkom fit, dôveru trénera mali možnosť získať veční náhradníci Filip a Juhász.
Dekorovaný kapitánskou páskou na trávnik vybehol Miroslav Kriss a s ním aj jeho o päť rokov mladšia dvojička Vladimír Kožuch. Aby Vlado nesmútil, Miro mu pásku po pol hodine hry prepožičal. To sa asi dotklo o rok staršieho Jara Hrabala. Preto cez zápas pridal vo svojej výkonnosti a v jeho závere sa necelých desať minút z kapitánskej pásky tešil on. Ako poznamenal kolega Jaro Lieskovský, na trnavskom štadióne bolo v ten večer viac kapitánov ako v celej slovenskej armáde.
Dajme však žarty stranou a buďme seriózni. Veď aj trnavskí „fans“ sa na tento súboj pripravili seriózne a hneď dvomi transparentmi dali najavo, že tribúny patria fanúšikom a nie polícii. Tretím transparentom zas všetkým prítomným pripomenuli, že Karta sa obrátila. Dali tak interistom najavo, že aj keď Trnavu v novom ročníku pokorili ako prví a boli na pár dní lídrami súťaže, Spartak aj napriek ďalším dvom výbuchom kraľuje Corgoň lige.
Lenže, kraľuje iba zubami-nechtami. Hoci Spartak priniesol bod z Trenčína a poľahky vyškolil treťoligistu v pohári, silnejší súperi ho ešte iba čakajú. A s predvedenou hrou by už nemusel uspieť v Dubnici.
Oklieštený tím Spartaka iba so štyrmi hráčmi na lavičke (zvyšok hral v Prešove druholigový majstrák) však mal v zápase s Interom územnú prevahu. Hoci v úvodnej štvrťhodine kopal päť rohových kopov, po prvý raz do priestoru brány strelou mieril až v 17. minúte Kopúnek. O ďalších päť minút zas vysoko nad strieľal Husár a podobne o niečo neskôr aj Čvirik z priameho kopu. Keďže aj gól Krissa padol z ofsajdu, zdalo sa, že snahe domácich skórovať Interisti odolajú až do konca zápasu. Ako blesk z jasného neba však Trnavčanov vykúpil nádherný gól Semanka päť minút pred prestávkou a hostia museli zmeniť taktiku hry. Trénerovi hostí Brezíkovi však jeho taktické kroky v poslednom čase nevychádzajú a jeho pozícia v Interi ako trénera postupne stráca pôdu pod nohami. Hoci sa dvojnásobným striedaním v 58. minúte snažil oživiť krídelnú ofenzívnu hru Interu, blýskalo sa na druhej strane ihriska. O štyri minúty na to totiž pretiahnutý Ďurišov priamy kop sadol na hlavu Hrabalovi a o ďalšie dve minúty, keď sa zaiskrilo v šestnástke hostí po faule brankára na Kožucha, zničil ofenzívnu snahu Interu z jedenástky Čvirik. Nesmiernu radosť z oboch gólov opäť prežíval aj hlásateľ Tóno Halenár, ktorý, ako to už býva zvykom, ohlásil verejnosti o minútu posunuté časy.
Keďže sa všetko udialo pred divákmi na južnej tribúne, Interisti sa v závere snažili pobaviť aj náprotivnú tribúnu. Najskôr však divákom zahrali divadlo o jednom dejstve, kde hlavnú postavu stvárnil akože zranený hráč v šestnástke dožadujúci sa penalty za úder lakťom do tváre. Keď však u hlavného režiséra hry Chmuru (za nepresvedčivý výkon by sa mal vrátiť k ochotníkom) neuspeli, nechali aspoň dvakrát vyniknúť domáceho gólmana, ktorý si poradil s dvomi nebezpečnými strelami Burzu.
Na trnavský Spartak sa opäť usmialo šťastie a na slabučký Inter v sobotňajšom zápase stačili aj hráči z lavičky. Tí, podľa môjho názoru, mohli do hry nastúpiť aj skôr, než v závere zápasu. Veď, kto by si rád nezahral futbal pod umelým osvetlením a plnými tribúnami. A hlavne, keď už na stožiaroch svietilo dvadsať nových halogénov.
Gabo Kopúnek