Tajomstvá za krakovianskou bránou

Realizátorom celého projektu bola rodina Piscová. Prípravný tím však tvorili aj manžel Marián, syn Matej a čipkárka Olinka Valová. ,,Bol to nápad mojej mamy. Od desiatich rokov zbiera starožitnosti, nielen materiálne, ale i príbehy ľudí a osudy vecí,“ povedal pre MY-Trnavské noviny Matej Pisca.
Už od detstva mala pani Daniela tajný sen - mať vlastné múzeum. Postupne zozbierala množstvo vecí – od starých nádob, džbánov a predmetov bežnej potreby, truhlíc až po kroje z blízkeho okolia. ,,Bolo toho také množstvo, že sme to museli niekam dať. Ide o zaujímavé predmety, ktoré by mali vidieť všetci,“ povedala nám D. Piscová. V zbierke sa nachádza aj kútna plachta. Za ňou bola posteľ a tam trávili matky po pôrode dieťaťa šestonedelie.
Postupne dozrieval čas. Našli sa ochotní ľudia, ktorí radi pomohli. Najmä blízka rodina, ale aj správca krakovianskej farnosti Ľudovít Malý, Olinka Valová a priateľka z USA – pani Beverly, ktorá má korene práve na Slovensku. Piscovcov berie ako rodinu.
,,Je to súkromné múzeum, všetko sú to veci, ktoré zozbierala moja mama,“ vysvetlil Matej. Najstarším presne datovaným exponátom vo výstavke je truhlica z roku 1892. V múzeu však majú aj bohatú zbierku krojov, najmä z medzivojnového obdobia.
Krakoviansky kroj je veľmi bohatý na farby a výzdobu. ,,Kedysi sa hovorilo, čím je kraj bohatší, tým je bohatší aj kroj. Krakovany by mali byť teda veľmi bohaté,“ povedala nám Danka Piscová. Dokonca i piešťanský kroj je menej vyšívaný a v mnohom jednoduchší. ,,Dediny v okolí Piešťan by mali byť najbohatšie na Slovensku, práve pre výzdobu krojov,“ doplnila. Kroje boli špecifické, na rozličné sviatky si ľudia obliekali vždy iné kroje. Ale základné druhy boli tri: pracovné, sviatočné a smútočné.
Muži poznávali slobodné devy podľa stužky vo vlasoch. Vydaté ženy nosili grguľu - ohnutú ihlicu, ktorá sa vkladá do dlhých vlasov, prikrýva čepcom a ručníkom.
Paličkovaná čipka z Krakovian a okolitých dedín je svetovým unikátom. ,,Dozvedeli sme sa to od jednej odborníčky z Dánska,“ prezradila nám D. Piscová. Bežne sa paličkuje so štyrmi paličkami. V okolí Piešťan používajú až päť. Vznikajú tak veľmi zaujímavé husté vzory, ako keby boli tkané. ,,Nikde na svete sa to nerobí. Snáď len v Amerike Indiáni,“ doplnila D. Piscová. Pred siedmimi rokmi založila Klub paličkovanej čipky a v ňom sa venujú precvičovaniu tejto pozoruhodnej čipkárskej techniky. ,,Dovtedy v obci žili dvaja - traja ľudia, ktorí vedeli paličkovať. Zachránili sme ju vďaka Olinke Valovej.“
Danku Piscovú fascinuje tradícia a folklór. No v žiadnom prípade v jej živote nesmie chýbať ani humor. Niekoľkokrát aj vyhrala súťaž ľudových rozprávačov. Tá sa každoročne uskutočňuje v obci Lodno na Kysuciach. Už pätnásť rokov sa venuje tejto záľube. Práve na súťaži vzniklo dlhoročné priateľstvo s Milkou Zimkovou.
Príspevky si píše zásadne sama. ,,Moji rodičia pochádzajú zo Slanice z Oravy. Preto sa mi ťažko rozpráva naším piešťanským nárečím. A nie je to čisté nárečie ani slovenčina,“ zažartovala D. Piscová.
V minulom roku oslávili Krakovany 890. výročie prvej písomnej zmienky v Zoborskej listine (1113). Obec samozrejme existovala už predtým. Dôkazom skorého osídlenia sú i dva žiarové hroby. Len nedávno ich našli v lokalite starej tehelne. V plánoch do budúcnosti pripravuje D. Piscová napísať knihu o histórii Krakovian a ľuďoch, ktorí tu žili.

Rasťo Piovarči