Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

,,Keď sestre poviem, že prídem do Trnavy, oznámi to celej rodine a príde ich aj dvadsať.“

„Mám pocit, že som začal hrať od narodenia, keď som prišiel na tento svet. Robil som sa, že nedýcham, takže mi museli dať na zadok. Rozplakal som sa, a vtedy

Robil som sa, že nedýcham, takže mi museli dať na zadok. Rozplakal som sa, a vtedy som sa prestal pretvarovať a začal som hrať,“ spomína na svoj príchod na svet herec - komik a spevák Karol Čálik, ktorý svoju úlohu v živote i na javisku hrá šesťdesiat rokov. Súhrn profesionálneho života doplňme niekoľkými postavami v školských predstaveniach na základnej a strednej škole a trojročným zdokonaľovaním v speváckom zbore Bradlan (chodil tu od pätnástich rokov). Rodák z Trnavy svoje vzdelanie zavŕšil prihláškou na VŠMU, kde ako sám hovorí, ho na prvýkrát prijali a na prvýkrát aj spromoval a na prvýkrát ho vzali na Novú scénu, kde hrá dodnes.

Skryť Vypnúť reklamu

Označujú vás za rovnako skvelého herca ako aj speváka. Po kom ste zdedili tieto nadania?
Z maminej strany pochádzali dobrí ochotníci a z otcovej zas muzikanti. Ale aj mamini dvaja bratia účinkovali kedysi v speváckom zbore Bradlan. Keď som tam chodil ja, spieval so mnou aj dedko. Spieval som tam tri roky do odchodu na vysokú školu. Takže sa vo mne stretli obe strany. Aspoň môžem robiť hudobno-zábavný žáner, po ktorom som vždy túžil.

Po rodičoch ste nezdedili nič?
Mama bola kaderníčka, otec krajčír. Ako malý som vedel čo – to ušiť. Od strýka som zasa čosi pochytil z inštalatérčiny. Vedel som narábať s letovačkou a ďalšími náradiami.

Ako prijali rodičia – remeselníci vaše rozhodnutie stať sa hercom?
Nebránili mi v tom, držali mi palce, lebo videli, že celý môj život je poznačený tým komedianstvom. Hoci keď som začínal, niektorí im hovorili: „Budete mať v rodine komedianta, čo?“ Veľmi im to teda spočiatku nebolo po chuti. Avšak keď ma videli na prvých premiérach v divadle, filmoch, všetko sa zvrtlo.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo súrodenci, vaše deti? Tiež pri nich stáli tie isté sudičky ako pri vás?
Tí sú ďaleko od stromu, z ktorého som ja padol. Aj moje dve deti. Syn pracuje v banke a dcéra žije v New Yourku, kde robí v jednej významnej americkej šperkovej firme.

Aké ste boli dieťa?
Boli sme traja súrodenci, z nich ja som bol stredný. Moje dve sestry boli vždy pokojné, no ja som si to vynahradil za všetkých troch. Bol som veľmi neposedné, neposlušné, zvedavé dieťa. Z toho mohla vzniknúť iba bitka. Ako dieťa som naozaj veľmi vyvádzal. Napríklad raz za strýkom - inštalatérom prišiel na voloch sedliak zo Suchej a priniesol si špagát uviazaný kdesi uprostred na mašličku, ktorá predstavovala mierku, teda hĺbku studne. V nestráženej chvíli som, vediac, že konám zlo, túto mašličku rozviazal. Strýkov zákazník nahnevane odišiel domov znova po mierku. Keď sa vracal, zastal pod bránou a najprv sa spýtal: Pán majster, ten malý je tu? Keď odznela záporná odpoveď, vydýchol si.

Skryť Vypnúť reklamu

Ostala vám táto vlastnosť?
Áno, zvyčajne niečo vymyslím na kolegov. Niekedy keď prídem do bufetu, je tak plný, že si nemám kde sadnúť. Riešim to po svojom - zavolám z mobilu na vrátnicu, aby zavolali pánu Topoľskému, že má návštevu.

Nájdete si ešte čas a dôvod na návštevu Trnavy?
Pokiaľ žila mamička s oteckom, tak som navštevoval ich. Dnes chodím, žiaľ, do Trnavy na ich hroby. Žije mi tam ešte dosť rodiny – veľa bratrancov a aj sestra Marta. U nej sa stretávame celá rodina, lebo keď poviem, že prídem do Trnavy, oznámi to celej rodine a príde ich aj dvadsať. Tiež sa rád zastavím v reštaurácii U Charlieho na Pekárskej ulici, lebo v tomto dome som prežil celé detstvo.

Kam ste chodili do školy?
Sprvu som navštevoval dva roky chlapčenskú školu pod mestskou vežou, neskôr zmiešanú školu Petra Jilemnického. Vtedy ma začala škola naozaj baviť, lebo tam boli aj dievčatá (smiech). Pubertálny vek som prežil na všeobecnovzdelávacej škole na Hollého ulici, teda na gymnáziu. Pravdu povediac, veľmi som do školy nechodil, lebo som „blicoval“. Na Štrky. Vlastne, ja som iniciátorom myšlienky školy v prírode, lebo radšej ako do školy som chodil za ňu, teda do prírody.

O čo sa herec Karol Čálik zaujímal ako dieťa?
Ako pätnásťročný som mal viacero záľub – spieval som v speváckom zbore Bradlan, hral za Spartak futbal, aktívne som sa venoval ľahkej atletike, hral som v školskej kapele R 45 (teda ročník 1945) na bicie, a potom aj to divadlo. Tiež som čítal knižky s poľovníckou tematikou a hovoril som si, že budem poľovníkom, hoci nikto v rodine nebol. Ostalo mi to a začal som sa tomu venovať až ako dospelý. Urobil som si poľovnícky kurz a ulovil v podstate všetko okrem medveďa, daniela, muflóna. Mal som do konca minulého roku revír pri Dolnej Porube pri Trenčianskych Tepliciach, no tu už môžu loviť iba rodáci.

Vy ste herecky začínali v roku 1965 ako dvadsaťročný vo filme Námestie svätej Alžbety. Ako si na svoje začiatky spomínate?
Tento film pre mňa znamenal veľký sviatok. Nielenže to bol prvý film, ale natáčalo sa v Trnave v uličke pri MNV, takže som bol spomedzi ostatných taký king (smiech), lebo nás stále chodili domáci očumovať a mňa navyše aj poznali. Točilo sa na mieste, ktoré už dnes neexistuje. Teraz je to „Éroháčko“, no kedysi sa to volalo Medzi Jatkami a nachádzala sa tam vináreň Čukotka, kde sme sa s dedom vždy, keď sme mali skúšku z Bradlanu na Paulínskej ulici, zastavili na malinovke a víne. V tejto vinárni sme mali hlavný stan a starí Trnavčania nás s obdivom sledovali. Keď sme na ulici spievali gardistickú pieseň „Rež a rúbaj do krve…“, ľudia v Čukotke si povedali, že ak ju môžeme spievať my, budú aj oni. Celá vináreň sa pridala k nám. Škoda, že som už v Trnave viackrát netočil.

O desať rokov ste sa objavili na obrazovke v skvelej jánošíkovskej paródii Pacho, hybský zbojník, ktorý zabavil státisíce divákov. Bola aj príprava filmu taká zábavná ako jeho výsledok?
Pacho dnes už patrí medzi kultové filmy a na jeho filmovačku spomínam najradšej. Máte pravdu - tak, ako sa bavia diváci, keď film pozerajú, tak sme sa bavili my. Mali sme tam výborný kolektív a tešili sme sa na druhý deň ráno, že sa znova stretneme. Myslím, že tú atmosféru bolo dosť vidno aj na obrazovke. Denno-denne sme zažívali mnoho srandy, no to je na dlhé rozprávanie...

Do slovenskej kinematografie ste sa zapísali ako komik. Vyskúšali ste si už aj iné postavy ako komické?
Pravdaže, hral som aj záporné postavy. Hlavne vo filmoch nemeckých vojakov. Diváci škatuľkujú hercov, napríklad aj mňa, lebo som komik. A potom sú prekvapení, že viem zahrať aj vážnu, tragickú postavu. Pre mňa je to však obohatením.

Jednu z vašich najznámejších záporných úloh ste si zahrali aj v seriáli pre deti Safari…
Áno. Hral som s nebohým Macom Debnárom bodyguarda Milana Kňažka. Netočilo sa iba v Bojniciach, ale aj v Zoo Dvůr Králové, kde som sa v jednom momente ocitol vo voliére slonov, kade som mal „prchať“. V štúdiu mi povedali, že sa slonov nemusím báť, a tak keď už som bol pri nich, začal som ich napodobňovať. Jednou rukou som robil chobot, druhou chvost. Oni sa urazili a začali ma naháňať. Mal som čo robiť, aby som odtiaľ utiekol (smiech).

Vďaka farbe vlasov sa nemusíte báť, že na vás slovenskí diváci zabudnú. Aj kvôli nim vás vedia identifikovať…
(Smiech) Lenže ako dieťa som s tým mal dosť veľké problémy. Rovesníci ma brali ako farebného (smiech). Deti vycítia, že je niekto iný, že medzi nich nepatrí. Preto som nerád chodil do škôlky. Bratranci ma ukradli dva - trikrát cez plot, za čo zakaždým dostali a na štvrtýkrát mi naši povedali, že tam chodiť nemusím. Vďaka vlasom som si vyslúžil prezývku Zlatý alebo Slnko. Teraz mi známi hovoria Čárli.

Čo pripravujete v súčasnosti?
Mám za sebou premiéru Na skle maľované a skúšam s Jožkom Bednárikom, tiež Trnavčanom, v divadle Aréna muzikál Rocky horror show a tento týždeň začínam na materskej Novej scéne s Milanom Lasicom s muzikálom Hello, Dolly.

Miroslava Dírerová

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 37 252
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 35 919
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 507
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 439
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 037
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 395
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 7 330
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 030
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 723
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 630
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Na Slovensku prebieha celoplošné testovanie na Covid-19.

Na Slovensku prebieha celoplošné testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Trnave.

1 h
Na Slovensku prebieha plošné skríningové testovanie.

Na Slovensku prebieha celoplošné testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Piešťanoch.

1 h
Obce a mestá postupne zriaďujú miesta na testovanie na Covid-19.

Poskytuje priestory stredných škôl na testovanie.

2 h

Našli ju pri železničnej trati, nejavila známky života.

4 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

23 h

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

15 h

Záchranári odkazujú, nie každý s Covidom patrí do nemocnice.

22. jan

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Už ste čítali?