Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky
NA VEŽU SMOLENICKÉHO ZÁMKU TREBA PREŠLIAPAŤ DEVÄŤDESIATDEVÄŤ SCHODOV

Oáza pokoja v blázinci súčasnosti

Na Bojnickom, Oravskom i Zvolenskom zámku bývajú strašidlá. Na Smolenickom nie, nestihli sa totiž nasťahovať... Pravdou je, že Perla Malých Karpát - takéto vznešené označenie sa na Slovensku právom zaužívalo - ktorá vyrástla na ruinách hradu z 15. storoči

a, naposledy v držbe Erdödyovcov, má dnes sotva sto rokov.
Jej prvý majiteľ a staviteľ, gróf Jozef Pálffy, ktorý počas dvojnásobného prerušenia prác cez I. svetovú vojnu dal všetko vnútorné zariadenie previezť na Červený kameň, sa po II. svetovej vojne dostal do finančnej tiesne a musel odísť za hranice. Zadĺžený neogotický zámok vyplatil štát a po jeho dokončení, 26. júna 1953, ho ako ocenenie práce dostala od Slovenskej národnej rady Slovenská akadémia vied (SAV) ako domov pre vedeckých pracovníkov. Dnes je známy ako Kongresové centrum SAV, reprezentačné sídlo na pracovné stretávanie sa vedeckej komunity celého sveta.

Skryť Vypnúť reklamu

„Keby sa došiel gróf Pálfy a jeho ľudia pozrieť, nemusíme sa hanbiť, ako sa pol storočia SAV stará o zámok,“ tvrdí jeho súčasný riaditeľ a kastelán Karol Volner. Jednako však verejnosť dlhé roky hnevalo, že krásna kultúrna a historická pamiatka bola prakticky tabu. Slúžila akademikom a vzácnym hosťom a „obyčajný zvedavý“ človek sa dostal sotva po bránu.
Po deväťdesiatom roku nastali veľké tlaky. Ľudia prišli a pýtali sa, prečo je zatvorené? Vrátnikovi sa ťažko vysvetľovalo... „Od roku 2001 sme so súhlasom SAV spravili kompromis a otvorili zámok na dva letné mesiace. Pri dodržaní zásady, že nesmie byť rušená hlavná, akademická práca, zaplatili sme päticu mladých ľudí - študentov a zámok sme denne od 10. do 18. hodiny sprístupnili. V hodinových intervaloch, za 30 korún, môže, kto chce, absolvovať prehliadku. Záujem prejaví ročne 10-12 tisíc návštevníkov.
Návštevníci, ktorí dávali Smolenický zámok do paralely s Bojnickým zámkom, zistili, že aj keď je tento malokarpatský pekný, na prezeranie sú najmä jeho priestory, architektúra, nie historické zbierky. Najzaujímavejšia je cesta na vežu. Potrebu vyšliapať 99 schodov predeľujú tri zastávky na troch poschodiach. Na prvej víta výstava zveri Malých Karpát, ktorú zámku prepožičalo Západoslovenské múzeum v Trnave. Druhé zastavenie možno nazvať „všetko o Molpíri“ a tretie, v trinástej komore ako vravia na zámku, ponúka sedemnásť panelov s fotografiami učiteľa a regionálneho historika Štefana Jastrabíka zo života Pálffyovcov, zozbieranými za 45 rokov jeho dokumentačnej práce. Expozícia so slovensko-anglickým sprievodným textom prvýkrát poslúžila, keď na zámku rokovali predstavitelia Vyšehradskej štvorky...
„Vtedy sme zistili, že nemáme štyri rovnocenné apartmány. Zariadený bol iba jeden, ešte od roku 1961, keď tu prespal ruský tajomník komunistickej strany a predseda vlády ZSSR Nikita Sergejevič Chruščov po ceste na summit s americkým prezidentom Johnom Fidgeraldom Kennedym do Viedne. A tak sme sa pustili do postupného prerábania, zriekli sme sa niekoľkých izieb a teraz máme k dispozícii päť apartmánov,“ pochvaľuje si riaditeľ Volner.

Skryť Vypnúť reklamu

Voľné kapacity môžu využívať aj „cudzí“
Aj keď sa dnes človek dostane na nádvorie, ba so sprievodcom aj do zámku, určite sa mnohí pýtajú, z čoho takýto kolos žije, ako ho udržujú.
„Sme príspevková organizácia, to znamená, že časť peňazí dostávame zo SAV. Veľmi nám pomáhajú predovšetkým v januári a februári, keď je veľmi málo podujatí. Od marca sa to už zlepšuje a do decembra sme spravidla plne obsadení. Objednávky robíme neraz aj na rok dopredu. Napríklad rok 2005 už máme vypredaný, ba dokonca aj štyri mesiace roku 2006,“ informuje riaditeľ.
Čo vlastne zámok poskytuje? Na prednášky, sympóziá a pracovné stretnutia je tu k dispozícii predovšetkým veľká kongresová sála s 90-100 kreslami, akustickou aparatúrou, audio a video technikou. Platí sa za ňu 2000 korún. O polovicu lacnejšie sú tri menšie zasadačky. Využívajú sa aj salóny, či už červený, kde sa zvyčajne podpisujú dôležité dokumenty, alebo modrý a poľovnícky...Všetko je zariadené novým štýlovým nábytkom a doplnkami, korešpondujúcimi s prostredím.
Historický nábytok je iba v umeleckej jedálni. Účastníci viacdňových podujatí sa, samozrejme, potrebujú aj vyspať. K tomu slúži 86 postelí, v jedno, dvoj a viacposteľových izbách, v cenách od 600 do 900 korún za lôžko, a už spomínaných päť apartmánov po 2600 korún.
„Musím upozorniť, že naše ceny sú trojaké. Okrem základných je možné v určitých prípadoch dohodnúť so SAV aj zľavu a najprístupnejšie sú ceny, ktoré účtujeme zamestnancom SAV pri letnej a zimnej rekreácii, ktorá je tu po celý čas existencie zariadenia zaužívaná. K ubytovaniu patrí aj stravovanie v dvoch jedálňach.
„Kuchyňa by si zaslúžila väčší priestor. Aktivity sa mnohokrát zväčšili, je nutné zachovávať prísne, už európske kritériá. Jedni si našu stravu chvália, že je domáca, iní, najmä pri medzinárodných stretnutiach na najvyššej úrovni, majú trocha iné predstavy. Som však rád, že 90 percent zámockého, veľmi dobre zohratého personálu je zo Smoleníc. Často končíme neskoro v noci, čo by bolo s prepravou? Takto dievčatá v skupinke odcupkajú domov...“ hovorí riaditeľ o 36 pracovníkoch, vrátane neho, ktorí sa starajú o potreby a pohodlie zámockých hostí. S platmi sú spokojní, majú ich na úrovni priemeru Trnavského kraja, aj keď čiastočne skreslené nadčasovou prácou.
Na zámku je teda neustále pohyb. Zrekonštruované nádvorie, vydláždené novou, špeciálne upravovanou „obuchovanou“ dlažbou so starodávnou patinou, je zvyčajne plné áut. Aby boli kapacity kongresového centra využité, popri veľkých, niekoľkodňových akciách, konajú sa súbežne menšie pracovné i spoločenské podujatia SAV. V prípade, ak je voľné miesto, kapacitu Kongresového centra si môžu prenajať aj cudzie organizácie. Kongresové služby využívajú napríklad vysoké školy, ministerstvá, štátne organizácie a bankovníctvo. Kvapkou do pokladne, zúžitkovanej na prevádzku a rekonštrukciu zámku - posledné úpravy sa robili iba nedávno, v auguste - sú od roku 1990 peniažky od svadobných párov, využívajúcich možnosť dať si spraviť svadobné fotografie či video v zámockých interiéroch i exteriéroch. Podľa názoru personálu, mladomanželia oficiálne podujatia nerušia. Ešte sa nestalo, aby nevesta nakukla do zasadačky... Ale väčšina vedcov i cudzincov sa i tak rada pozrie na peknú tváričku slovenskej mladuchy, či už na chodbách, schodišti, pri fontáne, alebo v parku zámku.
„Niekedy ich tu máme za sobotu toľko párov, až mám pocit, že po presúvaní fotografmi odídu v inom zložení, ako prišli. Už sme sa prestali obávať nejakého veľkého prešľapu a takto získané tisíckorunáčky sa zídu na prevádzku, kúrenie,“ zdôvodňuje K. Volner aj túto aktivitu. „Zámok je kolos, ktorý nemôžete nechať ani vychladnúť. Náklady na kúrenie sú milión štyristotisíc, na elektrinu potrebujeme päťstotisíc. Nikto nám nemôže vyčítať, že sme niekedy dostali veľké peniaze na rekonštrukciu zámku. Vždy sme sa snažili pomôcť si vo vlastnej réžii, udržať chod z tých peňazí, čo získame, alebo dostaneme zo SAV. Ale sú aj ľudia, ktorých trápi, že bohatneme z podnikania,“ dodáva.

Skryť Vypnúť reklamu

Mladým chýba hrdosť na zámok
A čo obec Smolenice? Nežiali, že skvost v jej katastri patrí niekomu inému?
„Po politickej zmene v 90. rokoch nastali šumy, objavili sa otázky prečo zámok obhospodaruje akadémia. Teraz sú naše vzťahy veľmi dobré. Spolupracujeme a minimálne trikrát do roka je zámok otvorený pre všetkých Smoleničanov - v čase jarmoku, Dňa detí a hodov,“ naznačuje náš informátor.
Smoleničania využívajú aj priľahlý 50-hektárový anglický park. Aj jeho údržba dá zabrať. Veď minimálne dvakrát v roku je treba lúky pokosiť, dbať na osvetlenie, koše na smeti, udržiavať altánky...
„Mám radosť, keď vidím pod zámkom rodiny s deťmi. Niekedy mi je však veľmi smutno pri zistení, že to, do čoho investujeme peniaze, nespratníci poškodzujú. Do rybníka hodili drevený most, so šindľami z altánkov, v ktorých prespávajú, si kúria, dvojmiliónové auto má kolesá natlačené až v rybníku... Pritom na ceste do zámku je niekoľko zákazov vjazdu. Ale málokto ich rešpektuje. Samozrejme, že pre hostí ubytovaných na zámku neplatí,“ dozvedáme sa ďalšie podrobnosti.
Poslednými úpravami hlavného i dolného nádvoria, kde sa teraz možno aj občerstviť, prežiť večerné posedenia, opekačky, zámok prišiel o časť parkovacej plochy. Za hradbami z ľavej strany vzniká nová plocha. Po zlikvidovaní buriny a namontovaní dvoch monitorovacích kamier tu pribudne asi dvadsiatka parkovacích miest.
Smolenický zámok navštívilo už veľa významných osobností z našej i svetovej akademickej obce, nositelia Nobelových cien, spomeňme akademika Heyrovského, prezidentov Havla a Kováča, kozmonauta slovenského pôvodu Cernana. Všetci obdivovali zámok, ktorí ľudia postavili bez väčšej techniky, s kladkou, kladkostrojom a jednou parnou miešačkou. Jeho dominanta, sedemhranná veža, má s obdivuhodnou presnosťou robené oblúky, priečelia, zábradlia, na ktorých sa podieľali najmä talianski majstri, obrovskí umelci na kamenárske práce. Priezviská Friso a Bevelagua dnes nosia v Smoleniciach viaceré rodiny. Na získavaní materiálu sa ako míner zúčastňoval aj Štefan Banič. Opracované pieskovcové kamene vozili na zámok z Dechtíc a Dobrej Vody a očíslované skladali do múrov hrubých 80 až 100 centimetrov.
„Myslím, že Smolenický zámok dobre reprezentuje Slovensko. Ľuďom sa tu veľmi páči a v priebehu štyridsiatich rokov sa sem radi neustále vracajú. Vravia, že zámok je oázou ticha v blázinci súčasnosti... Veľakrát, pozerajúc na dominantu Smoleníc, si povzdychnem, že našu mladí ľudia, školáci sú málo hrdí na náš zámoček i prostredie, ktoré ho obklopuje. Možno až keď budú starší, pochopia, aký tu máme poklad,“ hodnotí dlhoročný riaditeľ, plnokrvný Smoleničan Karol Volner.
Janka Pekarovičová
Foto: autorka

Kto bol gróf Jozef Pálffy?
V očiach prosovietskej povojnovej generácie kolaborant, lebo produkty jeho chemickej továrne putovali v čase vojny do Nemecka.
S odstupom času z pohľadu histórie pokrokový človek, ktorý:
- vybudovaním chemickej továrne, v ktorej sa spracovávalo drevo, dal prácu ľuďom,
- dal postaviť úzkokoľajnú železničku spájajúcu okolité obce, prepravujúcu drevo do továrne a stavebný materiál na zámok,
- založil vodné píly v Lošonci a Škalovej,
- založil v regióne chov čistokrvných koní,
- založil rybník pre chov rýb,
- na blízkej vápenke vyrábal vápno,
- pokračoval vo výrobe piva v pivovare, ktorý kedysi patril Erdödyovcom.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  3. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  9. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  10. Tipni si na Petru Vlhovú a získaj 10 eur
  1. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  2. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  5. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  6. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 15 846
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 15 226
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 919
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 489
  5. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 927
  6. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 530
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 279
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 136
  9. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 895
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 5 823
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

V Trnave chcú vo veľkom testovať cez víkend, v Hlohovci štyri dni

Záujem zorganizovať testovanie majú aj Jaslovské Bohunice, Šúrovce a viaceré ďalšie obce pri Trnave.

Odberné miesto MŠ Atómová v Trnave.

Dvaja opití Trnavčania šoférovali to isté auto

V cele policajného zaistenia skončili zhodne s troma promile alkoholu v krvi.

Ilustračná fotka

Prímestské autobusy aj naďalej jazdia v prázdninovom režime

Kraj je pripravený flexibilne reagovať a upraviť cestovné poriadky tak, aby uspokojila dopyt cestujúcej verejnosti.

Prímestská autobusová doprava

Trnavská nemocnica prekročila hranicu sto pacientov s koronavírusom

Ide o najväčší počet od začiatku pandémie.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Čaká nás testovanie, štátu majú pomôcť mestá a obce

Skríningové testovanie sa začne v pondelok 18. januára a potrvá do utorka 26. januára.

V druhom kole v Nitre otestovali takmer 41-tisíc ľudí

Väčšina ľudí využila novú aplikáciu, aj vďaka nej sa netvorili rady.

FOTO: Otužilci vysekali ľad a ponorili sa do rieky v Trenčíne

Pozrite sa na fotky pri ktorých behá po chrbte mráz.

Už ste čítali?