Monček sedemdesiatnik? Neuveriteľné!

avy jubilea - 70. narodenín tohto herca. Okrem postavy Jana Ľavka na javisku trnavského divadla stvárnil od svojho príchodu v roku 1974 desiatky postáv a postavičiek v hrách pre dospelých i deti.

Absolventa VŠMU, ktorý do Trnavy prišiel po niekoľkoročnom pôsobení v divadlách v Spišskej Novej Vsi a Zvolene, spoznali diváci napríklad v postave Mojmíra v Kráľovi Svätoplukovi, Kráľovského komisára v Tartuffovi, Petra v Trasovisku, Pantalóna v Komédii s fígľami, Radcu v Snehovej kráľovnej, Adama v hre Jožko Púčik a jeho kariéra, Leandra v Havranovi, Komisára v Zelenom papagájovi... Výpočet by bol poriadne dlhý, veď tento striebrovlasý elegán účinkuje aj vo svojom krásnom veku najmenej v štyroch hrách súčasného repertoáru DJP. S nostalgiou si povzdychol, že režiséri ho nikdy neobsadili do role Rómea ani Hamleta, avšak podľa toho, ako ho obletovali dámy na oslave, mu úloha dobyvateľa ženských sŕdc sedí dodnes v živote mimo javiska. Rad gratulantov nemal konca a koncertné krídlo v čele zrkadlovej siene divadla sa rýchlo stratilo pod kopou kytíc a darčekov. V oficiálnej časti vo svojom príhovore ocenil prácu a skromnosť M. Mončeka riaditeľ divadla Emil Nedielka, s blahoželaním od predsedu Trnavského samosprávneho kraja prišli Viliam Kubányi a Ľubica Malá z odboru kultúry. Oficiality vyvrcholili gratuláciami od hereckých kolegov. V príjemnej atmosfére spoločenského stretnutia, ktoré sa v trnavskom divadle konalo pri príležitosti takého pekného životného jubilea po prvýkrát, pri slano-sladko lákavej tabuli, s pohárikmi červeného či bieleho vínka oslávenec so svojimi hosťami spomínal i plánoval. Dokonca do piatej rána nasledujúceho dňa... S prácou pedagóga javiskovej reči a predsedu na Univerzite sv. Cyrila a Metóda sa po šiestich rokoch rozlúčil. Bohaté skúsenosti získané rozvinutím dispozícii charakterového herca, ale tiež v komediálnych úlohách, kde potvrdil aj zmysel pre karikatúrne zveličenie, v rozvážnych rolách i rolách patriarchálnych a plebejských typov, je pripravený odovzdávať mladším kolegom i naďalej. A oni, ako sa zdá, sú ochotní ich prijímať, veď inak by sotva s klavírnym sprievodom Jožka Bujdáka mohutne spievali: „Sto let, sto let, nech žije nám...!“
Janka Pekarovičová