istí diváci boli aj svedkami prvej domácej prehry Spartaka na domácom štadióne. A tí istí fanúšikovia skandovali mená hráčov, tlieskali a oslavovali svoj tím aj po prehre 1:3. Presmutní odhádzali z mokrého trávnika domáci hráči. Martinovi Poljovkovi sa sklamanie dalo čítať z tváre, „Či to mrzí? Samozrejme, ako každá prehra, zvlášť na domácom ihrisku. Artmedia nepôsobila v stretnutí vôbec lepším dojmom, za stavu 0:1 sme dokonca mohli vyrovnať dvakrát vyrovnať.“ Kde teda hľadať príčiny prehry? „Minimálne prvý polčas sme boli lepším mančaftom. Nepremenili sme naše obrovské šance. Dá sa povedať, že Artmedia premenila každú našu chybu. Trestala nás gólmi. jednoducho vyťažili z minima maximum.“ Napriek tomu fanúšikovia nepopiskovali, pripravili pre svjich hráčov krásne standing ovations. „Diváci tiež pochopili, že to bol smoliarsky zápas. Aj keď výsledok 1:3 hovorí jasnou rečou. Nechcem nijako nijako devalvovať výkon Artmedie, ale pre nás to bola krutá prehra.“
Jediný, kto sa zapísal do streleckej listiny z Trnavčanov bol kapitán Marek Ujlaky. Tá prehra veľmi mrzí. Mali sme dva zápasy doma a chceli sme ich uhrať. Artmedia však bola efektívnejšia. Dala tri góly, my jeden, tak sme nemohli pomýšľať na víťazstvo,“ vysvetľoval Ujlaky bolestivú prehru. „Rozhodujúca bola naša šanca za stavu 0:1, keď mohol Ďuriš vyrovnať do prázdnej brány. Hneď nato sme my inkasovali druhý gól a vzápätí nás priklincovali Petržalčania tretím gólom.“ Každá víťazná séria sa raz musí skončiť, aj preto, aby mohla vzniknúť ďalšia. Marek Ujlaky však odporoval: „My sme nehovorili o nijakej sérii. Prehrali sme aj na Interi, muselo to prísť aj doma a len teraz sa ukáže, aké sme silné mužstvo. Dnes sme možno boli premotivovaní. Artemedia dávala góly veľmi ľahko. My sme zasypali ich bránu a nepomohlo to.“ Každá prehra je krutá, ale zároveň poskytuje možnosť opäť sa postaviť na nohy a ďalej bojovať o výslenie.
Tatiana Čuperková
