Prednedávnom MY-Trnavské noviny informovali o rodine, ktorá bývala v staničnom parku pod stanom. Už tam nie je. ,,Presťahovala“ sa do Kamenného mlyna.
Utorok dopoludnia. Zamračené, prší, vonku je mizerných dvanásť stupňov. Z vyhriateho auta vyzerá všetko idylickejšie. Nie však u Rada Orichela a jeho družky Anny Vančovej, rodičov štyroch detí.
Medzi riedkym porastom sa vyníma polorozpadnutý stan, blčí oheň, mokne drobný nábytok. ,,V parku nás neustále kontrolovali policajti. Prešli sme sem, do Kamenného mlyna,“ hovorí R. Orichel. Ani jeho už nebaví potĺkať sa po lesoch a parkoch. Vie, že strecha nad hlavou je to najdôležitejšie. Svoj byt na Jupiteri však koncom mája predal.
Pred dvoma týždňami sa k nim vrátili dve staršie deti, ktoré dočasne bývali u babky na slobodárni v Hlohovci. Teraz navštevujú Základnú školu v Hrnčiarovciach nad Parnou.
Trojročná Miška pobehuje vo vlhkom a zadymenom stane. Na sebe má svetrík, bundu, tepláky a premočené topánky. No i tak sa usmieva. Nerozumie, v akej situácii sa nachádzajú. Stále je to pre ňu len detský zážitok.
Kvapky rytmicky bubnujú po igelite, oheň prudko syčí. Na kríku visí kuchynský riad. Orichelovci varia na ohni a špinavý riad umývajú v neďalekom potoku. Potraviny nakupujú v Trnave.
Stále skúšajú hľadať podnájom, kam by sa mohli presťahovať. ,,Našim problémom je, že máme štyri deti. Nikto nás s nimi nechce k sebe vziať,“ komentuje R. Orichel. Za nájom sú ochotní zaplatiť sumu do výšky šesť tisíc korún. ,,Potrebujeme žiť v hygienickejších podmienkach ako máme tu,“ dožaduje sa A. Vančová. R. Orichel používa po úraze nohy barle. ,,Ak budeme konečne mať strechu nad hlavou, dám si vyoperovať aj klince z kosti,“ vysvetľuje. Takto mu ostáva len prečkávať bolesti. Do nemocnice teraz aj tak odísť nemôže. Ženu by musel nechať v divočine osamote. A to nikdy nespraví. ,,Akonáhle však budem mať nohu zdravú, nájdem si zamestnanie,“ dodáva.
Do tepla domova...
Sociálny pracovníci Anne Vančovej ponúkli ubytovanie v Azylovom zariadení v Mojtíne pri Púchove. Doteraz však na túto ponuku nepristúpila. Obáva sa, že v novom prostredí ostane bez pomoci. Tu má príbuzných a známych, ktorí sa jej i jej druhovi snažia v rámci ich možností ako-tak pomáhať. Rodina na návrh sociálnych pracovníkov nepristúpila, pretože sa za žiadnych okolností nechce rozdeliť. Preto hlohovské pracovisko Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, túto ponuku zrušilo. Ubytovne, kam by sa mohli nasťahovať všetci, zatiaľ voľné miesta nemajú. Čakateľov je asi štyridsať.
Okresný súd Trnava nariadil, aby od 20. septembra deti okamžite umiestnili do Diagnostického ústavu v Bratislave. ,,Ak je život, zdravie a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd nariadi, aby bolo maloleté dieťa dočasne zverené do starostlivosti fyzickej alebo právnickej osoby,“ píše sa vo vyjadrení súdu. Zároveň pripúšťa, že rodičia sa mohli do tohto nepriaznivého stavu dostať aj bez vlastného zavinenia.
Riaditeľka školy v Hrnčiarovciach nad Parnou dostala informácie o prevoze detí do diagnostického centra asi hodinu pred príchodom súdneho vykonávateľa s asistentmi. ,,Vysvetlila som najstaršiemu Radovi, čo s nimi bude, poslala som ho po mladšiu sestru, ktorá už odišla,“ objasňuje okolnosti riaditeľka. Rado sa upokojil, ale ona a ostatní pedagógovia boli vystrašení. Kristínka a Nikolka sa po príchode piatich mužov rozplakali. Dvaja z nich boli v uniformách. Podľa Referátu sociálnych vecí Mestského úradu v Trnave išlo o bežný postup. ,,V takýchto situáciách musia ísť city bokom. Deti žili medzi s bezdomovcami, v nevyhovujúcich hygienických i klimatických podmienkach,“ povedali nám pracovníčky referátu. V diagnostickom centre pre deti v Bratislave dostanú mimoriadnu starostlivosť a budú pod dohľadom psychológa a vychovávateľa.
Vrátia sa do Hrnčiaroviec?
,,Rado je veľmi talentovaný žiak. Zaujíma ho internet, pravidelne chodí do školskej i obecnej knižnice,“ dopĺňa riaditeľka. Cez prázdniny usilovne študoval, napriek ťažkým podmienkam, v ktorých žil s rodičmi. ,,Je to žiak, ktorý neustále hľadá nové informácie a overuje si ich. Je na ňom vidieť, že je sčítaný.“ Ovláda tri jazyky: francúzsky, anglický, nemecký.
Škola má teraz obavy, čo s deťmi bude. Chodia čisté a upravené, majú všetky potrebné pomôcky, v školskej jedálni im zabezpečili obedy. Aj v triede sú obľúbení. ,,Keď Rada odviezli, všetci deviataci sa spontánne pýtali, kedy sa vráti,“ vysvetľuje riaditeľka. Žiaci súrodencov prijali medzi seba.
,,My ich stále vedieme ako žiakov našej školy,“ dodáva riaditeľka. Nechcú, aby študovali na inej škole, pretože už si tu vytvorili vzájomné vzťahy. I teraz sa obávajú, aby nenastali konflikty s deťmi v diagnostickom centre.
Všetci, pracovníčky referátu, mestská polícia a v neposlednom rade aj Základná škola v Hrnčiarovciach sa snažili deťom pomáhať. ,,Rodičia sú teraz pritlačení k múru, dúfame, že konečne začnú konať,“ informovali nás pracovníčky. Ak rodičia do troch mesiacov nezískajú podnájom alebo ubytovňu, deti umiestnia do detského domova v Trnave alebo v blízkom okolí.
- ras -, foto: autor
