Piešťany – ,,Keď Peugeot-Citroen vstupoval do tejto lokality, predstavitelia v zdôvodnení vyslovili požiadavku blízkosti vodnej cesty ako kapacitného druhu dopravy. I sám premiér sa postavil za túto žiadosť,“ povedal pre MY-Trnavské noviny predseda Slovenského plavebného kongresu V. Haviar na konferencii XXIII. Plavebných dní. Slovenská vláda sa však nakoniec uspokojila iba so získaním investora. Nikto však už nespravil žiadne kroky, aby sa vybudoval prístupový kanál k Váhu. ,,Firma si vybudovala cestnú sieť, pričom jej tovar by sa najlepšie prepravoval práve lodnou dopravou,“ komentoval V. Haviar.
Konferencia medzinárodného charakteru sa uskutočnila v dňoch 12. – 14. septembra v Piešťanoch. V rámci nej účastníci diskutovali najmä o možnostiach využitia slovenských riek pre vodnú dopravu.
,,U nás sa táto možnosť využíva len v dvoch až piatich percentách. V porovnaní so západnou Európou je to veľmi málo. Tam sa čísla pohybujú v rozmedzí päťdesiat až šesťdesiat percent,“ informoval Vladimír Haviar.
Doprava po riekach je lacná a ekologická, ale veľmi pomalá. Výhodné je však na nej prevážať substráty ako sú štrky, piesky, rudy, drevo, hnojivá, dokonca i ropu. ,,O prepravu spotrebného tovaru záujem nie je. Ten chcú distributéri dostať čo najrýchlejšie k spotrebiteľovi,“ informoval nás V. Haviar. Výhody lodnej prepravy by spočívali v znížení počtu nákladných áut na našich cestách.
Slovensko má v porovnaní s inými krajinami veľké výhody. ,,Máme výborný kombinovaný systém železničnej a cestnej dopravy využiteľný ako prísunové trasy k vode,“ vysvetlil Haviar. Z prístavov by sa potom náklad loďami prepravoval na diaľkové trate.
Na rieke Váh je doteraz splavných asi 79 kilometrov, od Serede po Komárno. ,,Po drobných technických úpravách by mohol byť využiteľný väčší úsek Váhu, až po Žilinu,“ dokreslil problematiku. Pri realizácii Vážskej vodnej cesty vystupujú nepriaznivé faktory. Prístup investorov ovplyvňuje historické povedomie. Stále majú vžitú tradíciu plavby po Dunaji. Ďalším dôvodom ťažkostí je absencia komplexných štúdií. A v neposlednom rade sú záujmové skupiny silnejšie ako celá vodná doprava. ,,I kompetentné orgány, ktoré majú na starosti priority v oblasti dopravy zatiaľ vsadili na diaľnice a železnice. Bez porovnávacích štúdií,“ pripomenul Ľudovít Možiešik z Katedry hydrotechniky na STU v Bratislave.
Účastníci konferencie predpokladajú, že raz dôjde k prepojeniu Čierneho mora so Severným. ,,Táto myšlienka nie je neuskutočniteľná. Len nám stále chýba dostatočná podpora príslušných štátnych orgánov,“ dodal Ľ. Možiešik.
- ras -, foto: autor
