Keď svetoznámy fotograf číslo jedna v sociálnej fotografii Brazílčan Sebastiao Salgado zavítal v máji na svoju výstavu na Hlavnom nádraží v Prahe, povedal, že skutočnosť prekonala jeho očakávania. Myšlienka vystavovať umelcovu tvorbu vo vlakových vozňoch vznikla u Jany Bömerovej z pražskej galérie Leica Gallery.
Vlak je podľa nej symbolom a poslom, ktorý prináša správy. Spája ľudí zo všetkých miest, kam zavíta. Preto je obdivuhodné, že projekt pod názvom s vlakom za kultúrou a s kultúrou do vlaku, ktorý začal v Čechách, sa mohol presadiť aj na železniciach vo vybraných slovenských mestách. Cyklus Salgadových sociálnych fotografií, na ktorom pracoval šesť rokov, prekvapí nejedného návštevníka.
Zachytáva dejiny našej doby. Presnejšie obdobie známe ako priemyselná revolúcia, ktorá je už nenávratne preč. A to práve okom introvertného emigranta a niekdajšieho ekonóma, ktorý sa začiatkom 70. rokov rozhodol, že sa stane fotografom. Fotil v dvadsiatich piatich krajinách, aby ľuďom ukázal neuveriteľné premeny planéty.
Roky plné namáhavej ľudskej práce vymenila technika. Monokultúry ako čaj, kakaovník či cukrová trstina sa pestujú výhradne v krajinách tretieho sveta. Pritom však podliehajú cenovému diktátu trhov krajín, ktoré ich nikdy nepestovali. Mnohé lode končia svoju dlhú životnú púť v Bangladéši, kde ich robotníci rozoberajú na pôvodný materiál. To všetko sme sa dozvedeli prechádzkou troma poštovými vozňami. Konečne prišiel niekto, kto príjemne šokoval a snáď prinútil ostatných premýšľať nad tým, čo skutočne žijeme.
Petra Nagyová
