Poľsku. Príjemne prekvapený prekladom Jána Uličianskeho, zvlášť textami piesní, kvitoval aj prístup trnavských hercov. „Mám rád, keď herci na javisku myslia, vedia žartovať nie preto, že to od nich chce režisér, ale preto, že sú tvoriví a invenční. Zvlášť to vítam pri predstavení postavenom na geste a výraze, ako je toto,“ priznal sa.
Štvorica mladých hercov – Branislav Bajus, Zuzana Šebová, Stanislav Staško, pre ktorého je táto sezóna v trnavskom divadle vstupnou, a hosťujúca Barbora Baszová zvládli naštudovanie za dva týždne v dvoch frekvenciách denne. „Schudli sme nie preto, že sme sa veľa hýbali, ale naozaj sme nemali čas ani jesť a večer doma sme boli nútení viac oddychovať. Je to celkom iná hra, než na aké sme boli doteraz zvyknutí,“ povedala za hercov Zuzana Šebová.
Hladný obor je poučným príbehom s dvoma hlavnými myšlienkami. Tou prvou je poukázať na to, že iba deti sú bezprostredné a ochotné prijať nové v kontakte s tým, čo nepoznajú. Jediné malé dievčatko sa nezľakne obra, ale dokáže si ho premietnuť do svojho sveta, nájsť v ňom istotu podobnú istote v otcovom náručí a povedať to nahlas. Druhou nosnou myšlienkou je poukázať na správanie dospelých, na to, ako strácajú detské oči a ich svet sa mení na nevraživý, netolerantný, v ktorom niet miesta pre lásku. Nie sú ochotní vnímať postrehy čistej detskej duše, snažia sa vychovať dieťa na svoj obraz. Režisér Tomaszuk na to upozorňuje, aj keď v jeho úprave je množstvo komických prvkov, pesničiek a gagov, výrazne podfarbených hudbou tiež Poliaka Piotra Nazaruka. Aj asistentom réžie je Poliak Rafael Gasowki, scénografkou Eva Farkašová. Neustály pohyb troch hercov na javisku udržuje deti i dospelých v permanentnej pozornosti. Záverečná pieseň navyše aspoň detskú časť publika určite strhne k spontánnemu potlesku...
Janka Pekarovičová