V jednej z nich sa vám môže naskytnúť nezvyčajný pohľad na objavenú ľudskú kostru alebo niektoré jej časti, čo nepatrí ku každodennej realite.
Študent archeológie Tomáš Kolon pre MY-Trnavské noviny prezradil, že ide o archeologický výskum niekdajšieho cintorína pri kostole.
„Zatiaľ sme vyhĺbili dve pásové sondy z juhovýchodnej časti presbytéria a od hĺbky jeden meter sme identifikovali prvé hroby. Práve tu sme narazili na pozostatky z 18. storočia, kedy sa končilo s pochovávaním,“ upresnil archeológ Jozef Urmínsky.
Chlapci pod jeho drobnohľadom už zistili, že tieto hrobové celky nepatrili cirkevným hodnostárom, ale trnavským mešťanom. „Aspoň tak to bolo v 18. storočí. Nevieme ešte presne povedať, ako to bolo predtým,“ dodal.
Cieľom archeologického výskumu, ktorý sa robí v exteriérovej časti kostola, je zistiť rozlohu a spôsob pochovávania na cintoríne. Ten sa tu nachádzal od 13. až do druhej polovice 18. storočia. Nariadením Jozefa II. sa v mestách s pochovávaním pri kostoloch a obytných domoch skončilo hlavne kvôli epidémiám.
„Pozostatky väčšinou predstavujú dospelých jedincov, ale našli sme aj dva detské hroby. Telá boli orientované vo vystretej polohe s rukami položenými vedľa seba alebo vzopätými v modlitbe. Objavili sme aj medailóniky s vyobrazením svätých, ružence, sieťky do vlasov, textilné čelenky s korálkami, či pracky na spínanie z odevných doplnkov,“ uviedol J. Urminský.
Rakiev sa zachovalo veľmi málo. Ak aj, sú to viac-menej ozdobné medené nity v tvare hviezdic usporiadané do písmen, ktoré vytvárajú údaje o zomretom.
Kostry zo 17. a 18. storočia zostali relatívne nepoškodené. To však nemožno tvrdiť o stredovekých.
Zaujímavosťou je, že pri pochovávaní boli telesné pozostatky poprekladané jeden cez druhého tak, aby nedošlo k ich porušeniu. V úrovni asi sto šesťdesiat centimetrov sa nachádzal stredoveký cintorín. Študenti objavili aj tri kamenné stupne zo schodiska, ktoré boli zahádzané. Čo je však poľutovaniahodné, niekto ich už stihol aj ukradnúť.
„Cieľom nášho výskumu je zachytiť najstarší kostol, ktorý bol ešte predchodcom chrámu sv. Mikuláša. Možno sa nám to podarí na budúci rok. Podľa Hadriana Radványiho tam bola rotunda sv. Juraja, niektorí odborníci sú však zdržanlivejší,“ povedal nám J. Urminský. Posledný výskum sa tu konal v roku 1994, kedy sa našli hroby z obdobia renesancie a základy Kostola sv. Michala slúžiaceho čisto pre slovenských veriacich. Signalizuje to aj červená dlažba na chodníku.
„Každopádne je okolie kostola z hľadiska archeologického výskumu veľmi zaujímavé. Preskúmalo sa možno takých tridsať percent, no zvyšok je zatiaľ tajomstvom,“ dodal J. Urmínsky.
Petra Nagyová
