Streda, 28. júl, 2021 | Meniny má KrištofKrížovkyKrížovky
AKO PÄTNÁSŤROČNÝ PRACOVAL V CHEMICKOM ZÁVODE U GRÓFA JOZEFA PÁLFIHO

Dedko Dominik Buchanec prežil dve svetové vojny

Dominik Buchanec z Lošonca možno v živote ani nečakal, že sa raz dožije stovky. Napriek tomu mu vravia: „Ešte tých dvadsať rokov dedko. Taký rekord na Slovensku predsa spravíme“. A on na to, tak to dáko spravte. Taký je starček Buchanec, ktorý sa snaží

Dominik Buchanec z Lošonca možno v živote ani nečakal, že sa raz dožije stovky. Napriek tomu mu vravia: „Ešte tých dvadsať rokov dedko. Taký rekord na Slovensku predsa spravíme“. A on na to, tak to dáko spravte.
Taký je starček Buchanec, ktorý sa snaží brať veci stále s humorom.

Mäso veľmi nejedáva a má radšej krupičnú kašu. Dopraje si ju, keď sa mu niečo nepáči. Vtedy povie dcére, aby mu ju urobila. Ale zvyčajne si ju dá večer po šiestej. Potom si pozrie správy na Markíze a ide spať.
Tak ako sa v minulosti v dedine aktívne zapájal do vecí spoločných, dnes si pozrie televíziu. Zaujíma ho politika a dianie nielen doma, ale i vo svete. Jeho rodina tvrdí, že k dosiahnutiu takého veku mu pomohla aj jasná a pozitívna myseľ. Dedko sa nikdy s nikým nehneval a aj doteraz má priateľov v celej obci.
Nečudo, určite v tom malo prsty aj divadlo. „Mali sme jedného učiteľa, ktorý ho začal robiť. Potom odišiel a divadlo už zostalo na nás. Bol tam aj muzikant. Z dreva sme si pripravovali a maľovali kulisy i rekvizity. Vtedy ešte nebol kultúrny dom. Hrávali sme v starej škole a so súborom sme chodievali do Smoleníc aj do Horných Orešan.“
Do každej roly ho vraj tlačili len ako slobodného mládenca. „Keď tam bolo slobodné dievča, vždy ma dali k nej. Lebo na takú úlohu, akú som väčšinou hrával, nebol nikto.“ Svedčí to o tom, že mal nadostač nápadníčok?
„Mal by som, keby som chcel. Na ženbu som však nemyslel. Však som sa chcel len tak pobaviť, videlo sa mi to ešte skoro.“ Ale keď sa mu už kamaráti poženili, neostávalo mu nič iné. Musel aj on.
Kamarátov i kamarátky mal nielen doma, ale aj v susednej dedine. „Nebol som bláznivý. Dievčatá ma mali radi asi preto, lebo som bol tichý. Neviem prečo, nemôžem za to, nebol som nijaký krásavec a dievčence ma predsa len chceli.
Keď niektorá potrebovala, odprevadil som ju.“
Ale v dvadsiatich siedmich rokoch sa konečne oženil. „Nemohol som mať všetky, len jednu. Volala sa Betka a bola to dobrá žena.“ Žili spolu šesťdesiat sedem rokov bez toho, aby sa ich cesty rozišli.
„Teraz sa mladí rozvádzajú. Ale ako to, keď mám niekoho rád, nemôžem nechať jedného a zobrať si druhého! To by som ja nedokázal. S Betkou sme sa dobre znášali. A potom mi zomrela.“

Skryť Vypnúť reklamu

Prežehná sa v maďarčine, latinčine i nemčine

„Mal som ešte len desať rokov, keď začala prvá svetová vojna.Pamätám si, keď vypukla. To bolo za Uhorska. V tej dobe museli chudobní slúžiť. Dievčatá išli do mesta a pracovali pre Židov.“ V tom čase veľmi nebola práca pre ženy a nebolo si z čoho vyberať.
Chodil do ľudovej školy, no vysvedčenie sa vtedy nedávalo. Čítať i písať sa učil po maďarsky. Dodnes si pamätá maďarské frázy. Prežehná sa nielen po maďarsky, ale tiež latinsky a nemecky.„Po nemecky by som si aj chleba vypýtal.“
V tom čase učili muži. „Volali sme ich organisti, lebo museli vedieť hrať na organ.“
Dominik Buchanec pracoval už od pätnástich rokov. „Najprv to bolo všelijaké. Chodil som so staršími do hory. Potom si ma ako mladého chlapca všimol riaditeľ chemickej fabriky a zobral ma.“
Fabrika patrila grófovi Jozefovi Pálfimu. Dedko na cechu v Orešanoch robil opravára na úzkokoľajovej železnici a pomocníka v kováčskej dielni.
Udržiaval železničku a opravoval mašinky, ktoré zvážali drevo z okolitých hôr na ďalšie spracovanie v továrni.
„Všímal som si ich prácu a podučil som sa. Naučil som sa zvárať aj kuť. Robil som kramle – skoby. Keď niekto prišiel a potreboval ich, zadarmo som urobil aj jemu. Bol som rád, že mám robotu a že môžem pracovať.“ Doteraz si pochvaľuje, že sa mu podarilo dostať sa na také miesto.
S grófom Jozefom Pálfim sa stretol aj osobne. „Chodil za nami do práce a stretával som aj jeho otca. Pálfi za druhej svetovej vojny musel utiecť, lebo keby ostal, boli by ho zabili komunisti. Vtedy, keď sa chodilo za robotou do zahraničia, mal vybavený pas do Francúzska. „Moji rodičia však nevedeli, čo budú robiť sami. Mal som brata, ale ten bol ešte mladý a tak som ostal.“

Skryť Vypnúť reklamu

Rusi ako divosi

Po ženbe sa so svojou Alžbetou snažil celý život gazdovať a žiť s prácou. „Doma sme museli veľa robiť. Mali sme normálny domček s dvoma izbami. Rozmýšľal som, čo budeme robiť. Kúpil som si kozu, ale mal som ju len dva mesiace. Tú som predal a kúpil si väčšiu kravičku.“ Trápil sa pre ňu, lebo vraj nebol voľajaký gazda. Zháňal pre ňu krmivo. Chodil kosiť a niekedy ju išiel pásť. „Vstával som ráno o tretej, aby som mohol ísť na lúku. Nemal som svoju, ale tí, čo mali lesy a pozemky, mi dali nakosiť.“
V závode pracoval od siedmej do štvrtej. Po šichte zasa pokračoval na svojom. „Keď som začal chovať aj druhú, Betka mala veľa roboty. Ja som išiel do práce a ona orala. Taký bol život.“
Za druhej svetovej vojny sa dedko s niektorými ľuďmi z dediny ukrývali v horách. ,,Nemci nám vraveli, aby sme sa všetci schovali, lebo prídu Rusi. Nemci strieľali z hory do dediny a Rusi zasa odtiaľto do hory. Tam napádali ľudí i kone. Zobrali nám všetko. Nemci nám nič zlé nespravili. Keď som prišiel z hory domov, mal som rozbitý dom. Vošiel som dnu a nič som tam nemal.“
Neďaleko bol jeden majer, kde chovali kone. Odtiaľ chodil dedko Dominik brávať krmu pre kravu. „Prišiel ku mne Rus a zobral mi ju. Nemohol som mu povedať, že nedám. Zastrelil by ma. Neboli to ľudia, ale divosi. Mladé dievčatá s nimi museli ísť do hôr robiť cestu. No kto vie, čo s nimi robili.“
V horách sa skrývali medzi borovicami. „Mali sme urobenú striešku a tam sme prespávali. Ukrývali sme aj dve kravičky. Tomu, kto nemal nič, som povedal, aby si šiel nabrať mlieka.“
Netrvalo to veľmi dlho a keď sa Rusi dostali cez vrch na druhú stranu, všetci išli domov. S manželkou potom spoločne opravili a zrenovovali rodičovský dom.

Skryť Vypnúť reklamu

+++
Kedysi, keď nebola televízia, sa ľudia vždy schádzali v jednom dome. Rozprávali a bavili sa. Vedel by dedko porovnať, za ktorých čias sa žilo lepšie? „Ako komu. Po prvej svetovej vojne za Československej republiky nebolo veľmi dobre. Všetci Česi, ktorí mali dobré miesta, prišli na Slovensko. Mne bolo najlepšie, keď som mal tri roky do penzie.“ Mal už lepšiu robotu i majstra. Dobre sa sním znášal a aj sa dobre cítil. Dominik Buchanec odišiel na dôchodok z dielne železničnej stanice v Smoleniciach. Práca ho však vždy držala pri pevnom zdraví. Ešte donedávna striekal vinohrad, kopal zemiaky, rúbal drevo a ako správny gazda sa staral o svoje hospodárstvo v dome.

Petra Nagyová
Foto: autor a archív D.B.

Najčítanejšie na My Trnava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Túto bagetu jedia Slováci už 24 rokov. Čo nám chutí najviac?
  2. M. Šmigura: Pozeráme sa smerom na Varšavu
  3. Kravy jedia srvátku. Výrobky vďaka tomu nemajú konkurenciu
  4. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  5. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu
  6. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  7. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  8. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  9. Lenivý brunch s Muchom
  10. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  1. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  2. Do portfólia Proxenty pribudol projekt na Šancovej
  3. 60 rokov tradície s ekologickým srdcom a modernou víziou
  4. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  5. Keď ekológia spája
  6. Wüstenrot predstavuje novú stratégiu pre slovenský trh
  7. Na zmenu zdravotnej poisťovne vám po novom stačia 3 minúty
  8. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  9. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  10. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 11 071
  2. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 218
  3. Od Česka až po Jadran 3 978
  4. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 735
  5. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 3 342
  6. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 233
  7. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti 3 166
  8. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 2 651
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 2 515
  10. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny 2 207
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

V osobnom aute sa nachádzali tri maloleté osoby a vodič.


SITA 42m
Ilustračné.

Vozidlo Lada Niva šoféroval 79-ročný muž.


SITA 5 h

Počet pozitívnych začína opäť stúpať. Vieme, koľko z nich pribudlo v Trnavskom kraji.


SITA 6 h

Pred jazdou si vypili vodiči i cyklisti.


TASR 9 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Šelma ležala neďaleko kontajnera.


a 1 ďalší 5 h

K machináciám malo prísť v súvislosti s výstavbou parkovacích domov.


10 h

Občianske združenie dostalo za stavebný delikt pokutu. Predseda hovorí, že boli presvedčení o tom, že neporušujú stavebný zákon.


27. júl

Primátor Novák opäť žiada zvýšenie rýchlosti na ceste medzi Prievidzou a Novákmi na sto kilometrov za hodinu. O zvýšení rýchlosti na tomto úseku sa hovorí už desať rokov.


27. júl

Už ste čítali?