TRNAVA. Trnavský samosprávny kraj založil v apríli 2021 spoločnosť s ručením obmedzeným Zdravá župa. Pri dnešnej situácii v zdravotníctve je akékoľvek rozširovanie zdravotnej starostlivosti vítaným krokom. Na druhej strane je spôsob, akým spoločnosť hospodári.
Podľa Finstatu stratu nevytvorila iba počas prvého roka svojej existencie.
Hovorca Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) Peter Kováčik to potvrdil a zároveň dodal, že zdravotníctvo je nedostatková služba, na ktorej sa nezarába.
Zisk iba prvý rok
Na hospodárenie Zdravej župy poukázal Trnavčan Anton Novák. „Z jej finančných výkazov vyplýva, že od jej založenia nevytvorila stratu iba v prvom roku svojej existencie. Ten rok bol pritom špecifický tým, že končila koronakríza. V rokoch 2022 – 2024 sa strata Zdravej župy každoročne významne zvyšovala, a to napriek tomu, že jej výnosy v tomto období každoročne rástli,“ napísal Novák.
Kraj prostredníctvom Zdravej župy poskytuje obyvateľom starostlivosť v nedostatkových špecializáciách. Po svojom vzniku zabezpečovala očkovanie proti ochoreniu covid-19, neskôr vzniklo zdravotné stredisko na Študentskej ulici v Trnave, kde pod jednou strechou postupne pribudli všeobecná, kardiologická, neurologická a diabetologická ambulancia.
Aj v iných mestách
„S podobným konceptom počítame aj v iných mestách, najbližšie pôjde o Hlohovec. Ide o prioritu kraja, ktorú plánuje realizovať aj napriek negatívnym vplyvom konsolidácie verejných financií, ktorá bola nanútená vládou a parlamentom,“ dodal Kováčik.
Župa bola úspešná v rámci výzvy o financovanie projektov z plánu obnovy a odolnosti, vďaka čomu sa vytvorilo psychosociálne centrum s psychiatrickou a psychologickou ambulanciou, ako aj denným stacionárom, ktoré fungujú od začiatku tohto roka.
Pred šiestimi rokmi nevedeli ani poriadne plávať. Matka s dcérou teraz zdolali kanál La Manche Čítajte Z externých zdrojov zabezpečujú aj agentúru domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) a mobilný hospic. Okrem toho zabezpečuje aj pohotovosť pre deti a dorast v Trnave, ktorú Zdravá župa prebrala po predchádzajúcom poskytovateľovi, ktorý ukončil túto činnosť.
Dopyt je naozaj vysoký
„Vo všetkých súčastiach Zdravej župy evidujeme neustály záujem o poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Dopyt prevyšuje kapacity. Prevádzky spoločnosti, okrem ambulancie detskej pohotovosti, vybavia priemerne mesačne približne 3000 pacientov, čo predstavuje asi 4600 návštev ambulancií,“ zhrnul hovorca kraja.
Z formálneho pohľadu, Zdravá župa je samostatný právny subjekt, ktorý hospodári nezávisle od rozpočtu TTSK. Zdravá župa je však novým poskytovateľom a zriadenie každého poskytovateľa niečo stojí.
„Zdravotníctvo je nedostatková služba a na takej sa nezarába. Financovanie zo strany kraja je realizované formou úhrady straty spoločnosti, po prerokovaní a súhlase krajských poslancov,“ povedal Kováčik.
Kraj považuje toto financovanie za užitočné vynakladanie verejných zdrojov na zabezpečovanie verejných služieb. Podobne pristupuje aj pri zabezpečovaní iných služieb pre obyvateľov, ako napríklad vykrývanie straty z prevádzkovania regionálnej autobusovej dopravy.
Otváranie nových ambulancií si vyžadovalo vysoké prvotné investície, či už išlo o nákupy vybavenia alebo potrebných zdravotných prístrojov.
S odstupom
„Teda výdavky mala spoločnosť od prvého dňa aj na personálne zabezpečenie, no platby od zdravotných poisťovní prichádzajú s niekoľkomesačným odstupom. Navyše vytvorenie stabilného kmeňa pacientov trvá určitý čas, to platí pre každú vytvorenú všeobecnú alebo špecializovanú ambulanciu,“ popísal Kováčik.
Časť vlastných príjmov je z akreditovaných kurzov prvej pomoci, no tie hlavné tvoria úhrady zdravotných poisťovní. Nakoľko kraj prostredníctvom Zdravej župy poskytuje zdravotnú starostlivosť vo verejnom záujme, dbá na zachovania minimálnej alebo žiadnej finančnej spoluúčasti pacienta.
„Navyše vo verejnom záujme prevádzkujeme aj služby, ktoré nedokážu generovať zisk, pokiaľ neprijímajú od pacientov poplatky za služby, ako napríklad agentúru domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) či mobilný hospic. Tieto služby vplývajú negatívnym spôsobom na celkové hospodárenie, no vzhľadom na ich nedostupnosť považujeme za kľúčové takéto služby pre verejnosť poskytovať,“ vysvetlil.
Iné sú na tom lepšie
Novák poukázal aj na to, že niektoré zdravotnícke zariadenia zriadené inými samosprávnymi krajmi dokážu hospodáriť bez straty a dokonca vytvárajú zisk.
„Príkladom sú nemocnice, ktorých zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj (ŽSK). V roku 2022 dosiahli čistý zisk 3,2 milióna eur a o rok neskôr dokonca 5,7 milióna eur. V minulom roku bol zisk síce nižší, ale tri zo štyroch nemocníc kraja ho dokázali vytvoriť. Ide pritom o veľké všeobecné nemocnice v podstatne chudobnejšom regióne, ako je Trnavský kraj,“ uviedol Novák.
Politológ Lenč: Je možné, že sa v Trnavskom kraji vytvorí „antiprogresivistická“ koalícia Čítajte Hovorca kraja tomu oponoval a popísal, prečo je tomu tak. Pod Žilinský samosprávny kraj spadajú nemocnice s poliklinikou a centrá zdravotnej starostlivosti.
„Nemocnice s poliklinikou, ako lôžkové zariadenia, fungujú na úplne iných princípoch ako zdravotnícke zariadenia typu Zdravá župa, čo sa týka financovania a organizácie, a v prípade centier zdravotnej starostlivosti ide zo strany ŽSK len o prenájom priestorov za odplatu pre iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí hospodária samostatne a nezávisle od rozpočtu Žilinského kraja,“ vysvetlil Kováčik.
