„Nie je problém, ale musíš o mne písať len pekne!“ odpovedal mi so smiechom ŽIGA FRELIH, brankár Spartaka Trnava na moju žiadosť o rozhovor. Dnes je z neho miláčik publika, v minulosti prežil poriadne krušné chvíle – bojoval o život, rezignoval na futbal a bol blízko aj k prestupu do portugalského veľkoklubu. Nielen o tom sme sa rozprávali s oporou aktuálneho lídra Niké ligy.
Ako sa brankár, ktorý bol aj v kádri reprezentácie Slovinska zrazu ocitne na Slovensku?
Bola to dlhá cesta, ktorá sa začala v Portugalsku. Sezóna pre mňa odštartovala výborne, ale potom som utrpel vážne zranenie. Takmer… no, takmer som zomrel. V nemocnici som strávil tri či štyri týždne. Počas toho obdobia som sa veľa naučil o živote a začal som premýšľať o tom, čo je naozaj dôležité.
To znie strašidelne.
Áno, bolo to vážne. Ale keď som sa zotavil, vrátil som sa k futbalu. Snažil som sa pokračovať tam, kde som prestal. Na konci sezóny som však mal problémy s klubom a realizačným tímom. Po dobrej sezóne očakávate prestup do lepšej ligy, lepšieho klubu, možno aj viac peňazí. Mal som ponuky, ale žiadna nebola pre klub uspokojivá.
Snažili sme sa to vyriešiť hosťovaním, ale keď som do nového klubu prišiel, posadili ma na lavičku. Zostal som tam štrnásť dní, nehral som jeden, druhý zápas, a tak som si zbalil veci a odišiel domov. V tom momente som dokonca zvažoval, že s futbalom skončím. Osem mesiacov som bol doma bez tréningu, bez lopty. Len ja, moja priateľka, rodina a naše hospodárske zvieratá.
A potom prišla ponuka zo Španielska?
Áno, lenže najskôr som povedal nie a dal im svoje podmienky. Myslel som si, že ich neprijmú. Ale prijali ich a mne už bolo nepríjemné povedať nie. Tak som šiel. Po mesiacoch som znovu začal mať z futbalu radosť. Klubové prostredie v Španielsku nebolo dokonalé, ale pokračoval som. Neskôr mi zavolali z Michaloviec. Boli v ťažkej situácii a ja som súhlasil.
V rozhovore sa dočítate:
- ktorý veľkoklub mal o Žigu záujem
- ako sa darilo jeho bratom futbalistom
- kedy prvýkrát rezignoval na futbal
- aké nefutbalové plány má po kariére
- čo má spoločné s Emmou Drobnou
- kam zmizla saláma, ktorú priniesol trénerom Spartaka.
Ak sa nemýlim, prvú zmluvu ste podpísali len na pár zápasov.
Je to tak, odchytal som asi štyri zápasy, prišiel som v novembri a v decembri už končila jesenná časť sezóny. Vrátil som sa domov a neskôr mi ponúkli, že môžem zostať do konca sezóny. Ja som to prijal a nakoniec sme vybojovali záchranu v baráži. Chcel som ísť krok za krokom.
Zaujíma ma zranenie, ktoré ste spomínali. Stalo sa na ihrisku alebo mimo?
Bol som v najlepšej forme kariéry, jeden večer som išiel spať, ale uprostred noci som sa zobudil s bolesťou kolena. Najprv to vyzeralo ako drobnosť, tak som trénoval a dokonca aj hral zápasy s tabletkami proti bolesti. Po pár dňoch mi koleno opuchlo a lekári urobili punkciu, aby odstránili tekutinu. A robili to pred každým zápasom. V tom poslednom, ktorý prišiel pred osudnou nocou, som sa celý zápas takmer nepohol. Lopta sa ku mne dostala asi dvakrát. Našťastie, veľa by som s tou bolesťou nezvládol.
Detskú izbu vymenil za Spartak. Rakúšana Škrba presvedčili Škrtelove videá Čítajte
Liečba teda nefungovala?
Nastali komplikácie. Lekár ihlu pred vyberaním vody z kolena riadne nevyčistil a došlo k závažnej infekcii. Po jednom zápase mi noha dramaticky opuchla. Lekár mi neskôr povedal, že som bol blízko smrti. Na Slovensku som o týchto problémoch veľmi nehovoril.
Prečo?
Nechcel som, aby to znelo ako výhovorka, ak by som niekedy urobil chybu alebo nepodával dobré výkony.
