Sú súčasťou siete európskych kultúrnych centier, ponúkajú rezidencie, komunitný program a snažia sa byť prístupný pre širokú verejnosť, aj preto je vstupné na podujatia často symbolické.
Malý Berlín je nezávislé kultúrne centrum, ktoré v Trnave žije kultúrou a umením. Súčasné kroky ministerstva kultúry a Fondu na podporu umenia (FPU) im však výrazne komplikujú život a dokonca im hrozí aj zánik.
„Nerád maľujem čierne scenáre, ale pre mnohé organizácie to môže byť posledný klinec do rakvy,“ priznal riaditeľ Malého Berlín MICHAL KLEMBARA.
Ako to v súčasnosti na Slovensku funguje v nezávislej kultúrnej inštitúcii?
Nikdy to nebolo príliš jednoduché a v súčasnosti to platí dvojnásobne. Vytvárajú sa neistoty, nevieme, čo bude s FPU či ďalšími vecami. Celý sektor má za sebou veľa náročných rokov, ktoré zapríčinil koronavírus, vyššie ceny energií či inflácia. Počas pandémie sme približne tri roky nemohli fungovať v štandardnom režime. Celé sa to nabaľovalo. A to, že chce FPU radikálne znižovať finančnú podporu je ďalšia rana v poradí. Po ťažkých rokoch je veľmi zložité nájsť nejaké rezervy.
Robil hrobára, teraz objíma fanúšikov a provokuje textami. Sloboda je viac než drahé autá, vraví FVCK KVLT Čítajte Ako veľmi je dôležitá dotácia z Fondu na podporu umenia?
V rámci nášho celkového rozpočtu je to približne dvadsať percent, ale naša organizácia by sa dala rozdeliť rozpočtovo na približne dve rovnaké polovice. Jednou je samotné kultúrne centrum a to všetko okolo, čo sa deje priamo v Trnave. Druhou sú naše medzinárodné projekty a zahraničné aktivity. Takže, čo sa týka kultúrneho centra, dotácia z FPU je reálne až štyridsať percent. A to je už pomerne zásadné číslo.
Ako vnímate informácie, že FPU chce výrazne znižovať finančnú podporu?
Je to len pár dní, čo sa na verejnosť dostali prvé detaily o novej štruktúre podpornej činnosti na rok 2026. Množstvo dôležitých programov v nej už nie je a nevyzerá, že by mali byť adekvátne nahradené. Je tu teda veľká obava, že to nesmierne negatívne zasiahne celú nezávislú kultúrnu scénu, ale aj regionálne verejné inštitúcie. Všetkým budú chýbať financie na to, aby mohli tvoriť a robiť program pre ľudí. Zánikom celoročnej a viacročnej podpory sa vytratí aj akákoľvek kontinuita v kultúrnej práci.
V rozhovore sa dočítate:
- Ubližujú ľudia na čele Ministerstva slovenskej kultúre,
- aký je dôležitý hlas umelcov v nekultúrnej dobe,
- prečo sa umelci začali vyjadrovať k politike,
- prečo ho ministerka kultúry označila za organizátora protestov,
- v čom je pridaná hodnota Malého Berlína pre región a Slovensko,
- aký je záujem divákov o kultúrne podujatia v Malom Berlíne.
Môže to mať pre Malý Berlín až likvidačné účinky?
Samozrejme, môže. Bolo by to v skutočnosti aj ľahšie, zavrieť kultúrne centrum a nepokračovať. Snažíme sa však nájsť iné riešenia, nové zdroje financovania, prípadne obmedzíme program a produkciu. Pripravujeme sa na rôzne alternatívy. Stále totiž vlastne nevieme, ako to nakoniec dopadne. Nemáme žiadne oficiálne informácie. Situáciu nám to však v každom prípade výrazne skomplikuje. Bez systematickej podpory FPU to pôjde ťažko a v mnohom z nášho programu nebudeme môcť pokračovať.
Aký vplyv na túto situáciu má súčasná vládna garnitúra na čele s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou?
Aktuálne vedenie FPU vytvára tieto zmeny, takže sú za to zodpovední v plnej miere.
Čomu pripisujete tieto zmeny? Sú účelové?
Nevieme, vôbec nekomunikujú s verejnosťou, takže nepoznáme dôvody týchto zmien. Netušíme, aký je ich zmysel a cieľ.
Máte dojem, že ľudia, ktorí stoja na čele ministerstva ubližujú slovenskej kultúre?
Dá sa to tak vnímať. Pre mňa je zásadné to, že poskytujeme verejnú službu, ktorá sa nedá robiť bez podpory fondu alebo na komerčnej báze. Viem, že nie celá verejnosť vníma pozitívne, že do kultúry smerujú nejaké dotácie. V skutočnosti, určitá forma štátnej podpory smeruje absolútne všade. Máloktorá činnosť funguje priamo alebo nepriamo bez nej. Financií smerovalo do kultúry málo aj doteraz a vždy to bolo možné zvládnuť len tak tak. Nerád maľujem čierne scenáre, ale pre mnohé organizácie to môže byť posledný klinec do rakvy.
