Na stretnutie prichádza v dobrej nálade. Možno aj preto, že jeho úvodné dva mesiace v Spartaku Trnava sú pozitívne, aj napriek tomu, že mužstvo vypadlo z európskych pohárov. Ešte si vybaví posledný telefonát, vypočuje si gratuláciu k narodeninám a potom sa už sústredí na rozhovor.
„Môj cieľ je, aby sme hrali futbal, na ktorý príde desaťtisíc ľudí na ligu a nielen na európske poháre,“ priznal tréner MICHAL ŠČASNÝ (47).
Ako ste si tri dni oddýchli od futbalu? Už ste to potrebovali?
Skôr hráči potrebovali oddych, lebo išli päť-šesť týždňov v kuse bez voľného dňa. Boli v kolotoči - video, cestovanie, hotel, príprava na zápas, potom skok do ligy.
Aj realizačný tím si potreboval odfúknuť, lebo tých povinností, aby sme sa pripravili na súperov bolo naozaj veľa.
Počas voľna som bol s deťmi, syn hrá futbal, dcéra tenis, bol som na futbale v Trenčíne a v televízii som sledoval ďalšie dva ligové zápasy.
Ako veľmi boli úvodné dva mesiace v Spartaku hektické?
Bolo to intenzívne. Vedeli sme, do čoho ideme, mali sme európske predkolá, ktoré nám nevyšli úplne podľa predstáv.
Pripravili sme sa však kvalitne na ligu, poctivo sme sa venovali veciam, akým spôsobom chceme hrať a európske zápasy boli dobrou skúškou, aby sme úspešne vstúpili do ligy.
Vypadnutie Spartaka a Slovana? Sú to dva rozdielne svety. Čo ukázali zápasy Trnavy v Európe? Čítajte Na čo ste sa zameriavali v krátkej v letnej príprave?
Pri zmene hráčov a systému sme mali extrémne málo času. Bola to komplexná príprava, aby sme boli nachystaní na celú sezónu, vrátane prvých európskych zápasov. Nemohli sme pozerať iba na to, aby sme boli pripravení na dvojzápas s Häckenom. Potrebovali sme byť pripravený na prvý polrok.
V mikrocykle sme sa venovali dosť taktickým veciam, ale nemohli sme vynechať ani kondičnú zložku, ktorá je vo futbale podstatná.
V rozhovore sa dočítate:
- V čom je iné trénovať Žilinu a Trnavu,
- čo mu ukázali zápasy v európskych pohároch,
- čo chýbalo, aby otočili zápasy s Häckenom a Craiovou,
- o silu mužstva, ktoré môže zvládnuť v lige každý zápas,
- ako náročné bolo prejsť na nový systém a prečo musí meniť myslenie hráčov,
- prečo sa v Spartaku necíti pod veľkým tlakom,
- prečo a v čom je podľa neho systém 3-4-3 najlepší.
V Žiline ste hrali v minulej sezóne atraktívny futbal, skončili na druhom mieste, pracovali s mladými hráčmi. Napriek tomu ste uprednostnili Spartak, prečo?
Začal by som inak. Nemôžem povedať nič zlé na Žilinu, kde som strávil nádherný rok a štvrť, krásne obdobie. Aj s hráčmi i vedením.
Veľa som sa v klube naučil. Stále tam mám fantastický vzťah so všetkými ľuďmi. Aj keď som bol cez víkend v Trenčíne, stretol som sa s vedením klubu, podali sme si ruky, popriali si všetko dobré.
Rozhodlo to, že je to Spartak. Sezóna 2018/2019, v ktorej som tu pôsobil, bola natoľko intenzívna aj s Európskou ligou či víťazstvom v Slovenskom pohári. K tomu štadión, fanúšikovia, história klubu, narodila sa mi tu dcéra, dlho sme tu bývali. Mám k Trnave silný vzťah. Milujem mesto, fanúšikov i tento klub. Rozhodlo srdce, vášeň a emócia, ktorá je v Spartaku.
Hneď po prvom telefonáte – predpokladám, že so športovým riaditeľom Martinom Škrtelom ste cítili, že Spartak bude správna voľba?
Boli šumy už predtým, keď sme končili sezónu, že by som mal ísť do Trnavy. Malo to dopad aj na hráčov ako Faško či Juliš, ktorých príchody do Žiliny som riešil s Karolom Belaníkom. Hovorili mi, že tréner veď vy idete do Trnavy, čo nebola v tom momente absolútne pravda.
