jich návštevníkov nielen z radov rekreantov čaká azda jediný skanzen úľov i s múzeom v strednej Európe a o niečo ďalej, na samote za obcou Kostolná pri Dunaji, sedemnásť tigrov ussurijských, ktoré ich chovateľke závidí nejedna európska zoologická záhrada.
Oáza sibírskeho tigra je jedným zo svetových projektov vytvorených pre záchranu tigra ussurijského. Jej vznik sa datuje od roku 1999 a odvtedy až do dnešných dní sa Ivete Iršovej darí chov tigrov rozširovať o nové prírastky. „Pod ochranou nášho občianskeho združenia sa v súčasnosti v tomto zariadení chová sedemnásť krásnych a zdravých tigrov, patriacich do poddruhu tigra ussurijskeho - sibírskeho, ktorý je celosvetovo evidovaný v zozname ohrozených druhov zvierat a je zaradený do kategórie I. zákona CITES. Viaceré z nich sa už narodili v našej oáze vďaka dobrým podmienkam, ktoré sme pre nich vytvorili. Tigre podstúpili skúšku DNA a majú implantované mikročipy nariadené Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky.
Areál, v ktorom sa tigre pohybujú, má rozlohu pol hektára. Zvieratá v ňom majú priamy kontakt s pôdou, vysokou divo rastúcou trávou, hustými kríkmi a stromami. Majú vybudované nočné ubikácie pod holým nebom a aj pod prístreškami. Sám tiger má možnosť si vybrať podlá počasia, kde bude tráviť čas nočného odpočinku. V období letných mesiacov a hlavne v čase tropických horúčav, sa zvieratá majú možnosť ochladiť v umelo vybudovanom bazéniku. Železná pevná konštrukcia, vysoká 4, 5 m, ohraničuje tigrie teritórium. Pri budovaní tohto zariadenia sa podieľalo viacero občanov, hlavne z radov študentov. „Pre tieto krásne zvieratá sme vytvorili imitáciu ich prirodzeného prostredia spolu s rastlinami, vodou, ležiacimi drevenými pňami a vyvýšenými posedmi, ktoré slúžia mláďatám i dospelým tigrom k ich prirodzeným hrám. Aby tieto zvieratá zostali zdravé a rozmnožovali sa, musíme brat do úvahy ich inštinkty a dbať na to, aby boli šťastné,“ hovorí Iveta Iršová.
Hoci tigre žijú v zajatí, ich areál je obklopený lesom a poliami. Voľne sa pohybujú v takzvaných tigrích záhradách a denný prídel mäsa a vitamínových doplnkov im zaručuje zdravý vývoj. „Denne skonzumujú dvesto kilogramov čistej váhy mäsa, čo je asi jedna krava,“ hovorí ich ošetrovateľka Lucia a dodáva, že aj napriek životu v zajatí nie sú stresované, nenudia sa a netrpia inou neurotickou či psychickou záťažou. „Sú to naši miláčikovia, hoci k niektorým starším jedincom sa už len-tak bez obáv priblížiť nemôžme.“
„Tigre žijú v určitej hierarchii a preto sú aj roztriedené do jednotlivých záhrad,“ vysvetľuje Lucia. „Pre ostatné tigre by už štrnásťročná samica Rita, matka ostatných, predstavovala ľahkú korisť a ak by nežila oddelene, určite by ju napadli. Oddelene od ostatných žijú aj dvaja šesťroční tigrí samci, o ktorých sa stará skúsený ošetrovateľ. Pred ním má ešte rešpekt i Mareček, viac ako 450 kíl vážiaci samec.“
Ľahkú korisť pre tigre znamenajú aj samotní ľudia, preto ich chov sprevádzajú prísne opatrenia a k tigrom sa návštevníci môžu priblížiť buď spoza ohrady, alebo z visutej terasy. Na ňu však nemôžu deti, ktoré sú pre tigre veľkým lákadlom a zbytočne by ich provokovali. Na vlastné oči sme sledovali, ako dve tigrice neváhali prerušiť poobedňajšiu siestu, aby mohli popri plote sledovať dieťa, ktoré ich pohybom provokovalo. Ak sa rozbehlo, rozbehli sa ich aj ony, ak zastalo, sústredene čakali, čo bude ďalej. Situácia by však nebola humorná, keby oboch aktérov neoddeľovali hrubé mreže a husté pletivo.
V Oáze sibírskeho tigra dnes žije sedemnásť tigrov. Jej najmladšími obyvateľmi sú tri osemmesačné mláďatá Rony, Bacil a Happy, ktoré sa narodili 21. septembra minulého roku. Hoci sa takmer všetky na seba podobajú, ošetrovatelia ich ľahko rozoznajú a správne i pomenujú. Nám sa deväť tigrov a osem tigríc zdali spoza mreží všetky rovnako. „Hoci takmer všetky pochádzajú z jednej matky, nemajú degeneračné znaky. Radi by sme do chovu prijali novú čistú krv, ale keďže nemáme štatút zoologickej záhrady, nemôžeme byť zaradený do európskeho chovného programu tigra ussurijského. To aj napriek tomu, že sa naše tigre oproti iným, chovaným v zoologických záhradách, vzhľadovo i postavou najviac podobajú voľne žijúcim zvieratám. Schodnejšiu cestu vidíme cez americké nadácie, ktoré takéto obštrukcie nepoznajú,“ hovorí Iveta Iršová a dodáva, že tigriemu chovu nie sú naklonení ani slovenskí zákonodarcovia. „Keďže nemáme štatút zoologickej záhrady, ale je to fakticky súkromný chov, nemôžeme od návštevníkov napríklad vyberať vstupné, alebo mať otváracie hodiny. Každý, kto príde, je vítaný a sme radi, že nám tu nechajú aspoň dobrovoľný príspevok. Na to, aby sme mohli vyberať vstupné, by sme museli požiadať o výnimku, ale zo skúseností už viem, že to nemá zmysel. Vďaka rozhodnutia od stola sme prišli aj o štatút nadácie a sme občianskym združením. Na to, aby sme boli opäť nadáciou, nemáme povinných 200 tisíc korún. Najhoršie na tom je, že sa nemôžeme uchádzať ani o dve percentá z dane.“
Oáza sibírskeho tigra vlastne v súčasnosti žije z vlastných zdrojov a z milodarov. Pritom jej osadníci majú plány na rozšírenie plochy tigrích záhrad a na zvýšenie počtu chovaných zvierat. Všetko však závisí od peňazí, ktoré, v tomto prípade, nemajú stabilný tok. Pomôcť tak môže každý, kto počas náhodnej cesty okolo Senca, alebo úmyselne cielenému výletu, navštívi oázu a za nové získané zážitky sa odvďačí nielen slušným správaním, ale aj malým finančným príspevkom. A ako sa do oázy dostanete? Za Sencom smerom na Šamorín odbočíte na Kráľovú pri Senci. V obci vás ďalej nasmeruje dopravná značka na Kostolnú pri Dunaji. V obci odbočíte doľava a za obcou vpravo smerom na agrofarmu. Pôjdete rovno a po tristo metroch vás upútajú vysoké železné klietky. „Hoci nemáme žiadne problémy s obyvateľmi obce, ktorí by proti tigrom spisovali petície, zlomyseľné deti nám často ničia smerové tabule, ktoré označujú cestu k oáze. Asi ich budeme musieť maľovať na asfalt,“ hovorí ošetrovateľka Lucia a dodáva, že návštevníkov ochotne dedinčania na oázu nasmerujú.
„Snažíme sa spropagovať tento chov ussurijských tigrov a oázu pre nich vybudovanú na internete, v médiách a zároveň aj upozorňovať širokú verejnosť na tak potrebnú záchranu a ochranu zvierat vedených v zozname celosvetového zákona o ochrane živočíchov a rastlín - CITES. Hlavne sa snažíme oboznámiť s problematikou vymierajúcich druhov zvierat deti predškolského a školského veku. Sme si vedomí toho, že lásku k prírode treba vštepovať našim potomkom už od útleho detstva. Ich správanie sa k zvieratám a vlastne ku všetkému živému sa potom odzrkadľuje v ich správaní a konaní v dospelosti. Na základe týchto poznatkov vykonávame aj osvetu ochrany zvierat a prírody vo forme besied s deťmi v predškolských a školských zariadeniach,“ hovorí Iveta Iršová.
Hlavným cieľom projektu je zachrániť aspoň jednu populáciu tigra ussurijského pred vyhubením, aby ich potomkovia prispeli k udržaniu genetickej rovnováhy celosvetového chovu týchto vzácnych a chránených zvierat. Dnes, v zmenšujúcej sa tajge na pokraji oblasti Amuru na rusko-čínskych hraniciach, vo voľnej prírode žije už len asi päť kusov tigra ussurijského. Je to výsledok ustavične zhoršujúcej sa kvality životného prostredia a pytliactva. Jeho pôvodný areál oblastí, kde sa vyskytoval, dnes slúži už iba ako náučný príklad, ako rýchlo a nenávratne dokáže človek vyhubiť tak silného a veľkého tvora. Z ôsmich zemepisných rás tigra je úplne vyhubený tiger baltský. Posledná správa o tigrovi jávskom je z roku 1976. Podobný osud čakal aj tigra kaspického aj napriek tomu, že bol v Ázii najrozšírenejší. Tieto tri rasy sa nenachádzajú ani v zoologických záhradách, takže sme úplne stratili možnosť zabezpečiť ich existenciu ľudskou starostlivosťou. Nielen my, ale aj ďalšie naše generácie, sa teda musia uspokojiť iba s ich muzeálnymi exponátmi.
Gabo Kopúnek
