PIEŠŤANY. Život sa mu obrátil naruby po narodení dcérky s raritným genetickým syndrómom. Osobný príbeh ho inšpiroval k založeniu jedinečného komunitného centra. Pod jednou strechou spája aktivity pre deti, rodiny a seniorov, ale aj Domov sociálnych služieb pre ľudí so zdravotným znevýhodnením.
Štatutár centra Usmejsa MIROSLAV BÉREŠ verí, že priestor, ktoré vybudoval v Piešťanoch môže inšpirovať aj ostatné mestá.
Ako vznikla myšlienka prepojiť komunitné centrum so sociálnymi službami?
Toto celé vzniklo v mojej hlave, keď som si, podobne ako mnohé iné rodiny, prežil krízovú situáciu. Pred takmer desiatimi rokmi sa nám narodila dcéra s raritným genetickým syndrómom – Cornelia de Lange a život sa nám prevrátil naruby.
Život mi to zmenilo takým radikálnym spôsobom, že som prešiel z práce v produkčnej firme do oblasti sociálnych služieb. Založili sme portál genetickesyndromy.sk, začali sme sieťovať rodiny s raritnými diagnózami, čo sa postupne rozrastalo, až to prešlo to nápadu založiť aj fyzický priestor.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
- Kto vznik komunitného centra podporil a aký bol rozpočet projektu,
- prečo občianske združenia a neziskové organizácie suplujú úlohy štátu,
- aké sú jeho ďalšie plány v tejto oblasti.
Pre koho je tento priestor určený?
Členom našej komunity sa môže stať ktokoľvek, aktivity sú určené pre rôzne skupiny ľudí - deti, rodiny, seniorov, ľudí so zdravotným znevýhodnením, aj pre tých, ktorí chcú len zmysluplne tráviť čas.
Inšpiráciou mi bolo aj Írsko. Existujú tam komunity, kde si celé sídliská vytvárajú svoje vlastné fondy a z tých fondov financujú napríklad športové krúžky alebo si niečo postavia.
Takýto model chceme preniesť aj sem na Slovensko a vytvárať miesta, kde môže ktokoľvek prísť, cítiť sa tu slobodný a vítaný, zoznámiť sa s ďalšími ľuďmi a spoločne tvoriť niečo pre nás a pre budúcnosť.
O dcéru prišla v deviatom mesiaci. Teraz sprevádza smútením ženy s podobnou skúsenosťou Čítajte Kedy vznikol nápad dať tomu všetkému aj fyzickú formu?
Približne pred tromi rokmi. Chodil som po zahraničí a spoznával som takéto komunitné centrá. Zisťoval som s akými typmi ľudí pracujú a potom som premýšľal nad prvkami, ktoré nás spájajú.
Vytvárame priestor pre deti, kde budú mať k dispozícii ihrisko s lezeckou stenou aj multifunkčné ihrisko. Zároveň sme chceli vytvoriť aj komunitnú záhradu, priestor, kde je ticho a relax a spraviť tam aj vzdelávací altánok, čo je priestor, kde môžeme robiť prednášky.
Chceli sme to rozšíriť aj o poskytovanie sociálnych služieb, takže vpredu sme vytvorili Domov sociálnych služieb (DSS) pre zdravotne znevýhodnených ľudí od osem do 50 rokov. Rozhodli sme sa pre široký záber veku, pretože často sa stáva , že tie centrá sú do 18-20 rokov a potom tí ľudia končia medzi štyrmi stenami.
Domov sociálnych služieb je už zaradený aj do siete poskytovateľov sociálnych služieb?
Zriaďovateľom Domova sociálnych služieb je naše združenie Úsmev pre druhých a je financovaný župou a ministerstvom. Minimálnu časť doplácajú aj samotní klienti, takže je financovaný z troch strán, aby bol udržateľný.
Sme síce súkromné centrum, ale získavame aj verejné financie, ktoré podporujú rodiny so znevýhodnením. Funguje dennou ambulantnou formou, zariadenie je určené pre deviatich klientov v reálnom čase a mieste, to znamená mesačná maximálna kapacita je vystriedať 40 ľudí, čo je zákonná hranica.
Niektorí sú štyri hodiny, niektorí sú osem hodín, ale striedajú si dni. Poskytujeme starostlivosť pre zdravotné znevýhodnených klientov piaty a šiesty stupeň, čo sú tie najťažšie formy. Spravili sme to preto, lebo takýchto zariadení ambulantnou formou je na Slovensku málo a rodičov je veľa.
Sám mám tu skúsenosť, že buď ako rodič musím všetko opustiť pre dieťa, aj tú prácu a zostať doma zavretý s dieťaťom a mať obmedzenia alebo takto môžem aj ja ako rodič plnohodnotne pracovať počas tých hodín, kým sa mi o dieťa postarajú v zariadení.
Aké je to spolufinancovanie klientov?
Ak sú na plných osem hodín každý deň, tak aj vrátane stravy to vychádza na približne 380 eur mesačne. Rodinám ponúkame aj možnosť zbierať dve percentá cez našu organizáciu, ktoré im ešte môžu pomôcť ako keby zmierniť tieto poplatky. Ak ide o samoplatcov, tak je platba 11 eur na hodinu.
Ďalším rozmerom centra je aj kaviareň. Kto v nej bude pracovať?
Koncept sme chceli rozšíriť o sociálny podnik, tak sme spustili kaviarničku, kde chceme zamestnávať ľudí so zdravotným znevýhodnením. Aby naši návštevníci videli, keď prídu, že život nie je perfektný, že je v poriadku, keď sa niekedy káva vyleje, niečo sa môže pokaziť, ale to je úplne normálne a stáva sa to bežne.
V týchto dňoch sme konečne dostali informáciu, že nám schválili štatút sociálneho podniku, takže už nás čaká iba posledný krok a od septembra budeme plnohodnotným sociálnym podnikom.
Sociálny podnik je niečo ako firma, ktorá je ale viazaná tým, že robí nejakú verejnoprospešnú činnosť alebo činnosť . V našom prípade máme viacero aktivít. Prvou z nich je zamestnávanie ľudí so zdravotným znevýhodnením.
Už máme spravené pohovory s ľuďmi, ktorí majú Downov syndróm alebo majú iné rôzne zdravotné znevýhodnenia a budú v kaviarni pracovať ako čašníci a hostesky.
Ďalšou časťou bude prenajímanie priestorov pre verejnosť. Takisto budeme organizovať rôzne podujatia, kde si ľudia môžu trénovať zručnosti, budeme organizovať prednášky, zapájať ľudí.
Chceli by sme aj poskytovať záhradnícke alebo upratovacie služby pre firmy alebo domácnosti, kde chceme zdravotne znevýhodnených ľudí ponúkať na trh práce.
