TRNAVA. Po prvýkrát sme sa s ním stretli u neho doma, keď jeho dcéra Rebeka náhodne objavila kamennú sekerku. Všimla si malý kameň v poli za dedinou. Podľa archeológov ide o praveký predmet z čias neolitu, človek ju používal pred 7-tisíc rokmi.
Deväťročná Rebeka našla sekerku z praveku, už vie, čo spraví s nálezným Čítajte Záujem o archeológiu, históriu či dejiny v nej vzbudil jej otec. Andrej Šulec z Košolnej je pre archeológov z Krajského Pamiatkového úradu (KPÚ) Trnava dôverne známy aj vďaka jeho náhodným objavom sa dozvedáme viac o svojej minulosti.
Našli kosti
Minulý týždeň KPÚ Trnava medializoval správy o náleze pozostatkov zvieracích kostí, konkrétne jeleňa a pratura. Oba druhy sú typickými predstaviteľmi štvrtohornej fauny. V minulosti boli rozšírené na veľkej časti Eurázie.
„Posledný pratur v Európe zahynul v roku 1627 v Poľsku. Na území Slovenska vyhynuli ešte skôr, najneskôr v neskorom stredoveku,“ doplnila Zora Bielichová z Archeologického ústavu SAV.
Nájdené kosti a paroh. (zdroj: KPÚ TT)Obe zvieratá zrejme niekto skonzumoval a zvyšky odhodil na jedno miesto. Vzhľadom na dobu vyhynutia týchto živočíchov na našom území sa tak mohlo stať jedine pred novovekom a vzhľadom na hĺbku nálezu je možné, že aj pred tisíckami rokov.
Archeológovia sa toho dozvedeli viac, všetko vďaka nadšencovi z Košolnej. „Ľudia v dedine ma už poznajú, vedia, že je to môj koníček a nedávno ma kontaktoval môj známy, že aj on niečo objavil,“ uviedol Šulec.
Porozprával mu príbeh o výstavbe garáže koncom 90. rokov, pod ktorú museli kopať základy až do hĺbky dvoch metrov. A pri výkope narazili na zvyšky zvieracích kostí a parožia. Všetko dôkladne vyzbierali a uložili do krabice.
Stavba rástla, krabica sa postupne zapatrošila a na celý nález sa zabudlo. Až po viac ako 25 rokoch ju znova objavili. „Povedal mi, že jeho mama to našla pri upratovaní. Išiel som sa na to pozrieť, nafotil to a poslal na pamiatkový úrad,“ popísal Šulec.
Je to jeho koníček, archeológia ho vždy fascinovala, viac do hĺbky sa jej začal venovať až neskôr.
„Náš dom sa nachádza na bývalom habánskom dvore a keď sme ho stavali, tak sme našli niekoľko artefaktov. Môj otec kedysi kopal pod vinohradom a objavil sekerku a vtedy ma to chytilo. Začal som si o tom čítať, zháňať knižky a ďalšie. Deti vyrástli, bolo viac času, začal som to brať ako koníček. A odvtedy ma to drží,“ povedal.
