VESELÉ. Vo viacerých obciach piešťanského okresu to v posledných týždňoch poriadne vrie. Plánovaná výstavba siedmich veterných turbín s výškou dvesto metrov v katastri obce Drahovce sa miestnym nepozdáva. Obávajú sa poklesu ceny nehnuteľností, zásahu do krajiny, ale aj zdravotných a environmentálnych rizík.
Výstavba, ktorú v tejto lokalite plánuje uskutočniť Slovenský plynárenský priemysel, rozvírila inak pokojné vody aj vo Veselom. IGOR RIBÁR si na okraji tejto obce pred pár rokmi kúpil pozemok a začal stavať dom. Lákal ho pokoj, výhľad na polia a predstava tichého vidieckeho života.
„Keby som vedel, že sa tam niečo také plánuje, asi by sme si ten pozemok nekúpili,“ hovorí dnes nielen ako obyvateľ, ale aj právny zástupca obcí, ktoré proti zámeru protestujú. O celom procese Igor Ribár porozprával v rozhovore.

V akej fáze je momentálne proces posudzovania zámeru výstavby veterného parku?
Momentálne nám uplynula lehota na vyjadrenie sa k správe hodnotenia , ktoré investor predložil. Obce túto možnosť využili a v zákonnej lehote sme sa pomerne rozsiahlo vyjadrili.
Ešte nám priebežne prichádzajú ďalšie podnety, napríklad od ekológov a iných odborníkov. Ministerstvo teraz vyberie odborného posudzovateľa, ktorý má vyhodnotiť kvalitu tohto záverečného hodnotenia.
Momentálne právne zastupujete obce Veselé a Dubovany, vo Veselom aj žijete s rodinou. Kedy ste sa ako obec o zámere výstavby vôbec dozvedeli?
Bolo to náhodne. Venujeme sa týmto veciam v kancelárii a zaregistrovali sme, že sa nám má niečo stavať priamo za domami. Sledujeme enviroportál, kde sa objavilo zverejnenie zámeru.
Následne bola informovaná aj obec Drahovce, ktorá zverejnila informáciu na úradnej tabuli. Odtiaľ sme sa dozvedeli, že nás sa tento zámer vlastne netýka, neboli sme v pozícii dotknutých obcí. Prakticky sme sa to dozvedeli až vtedy, keď už bežalo konanie. To bolo približne vo februári 2023.
Snažili ste sa teda vybojovať postavenie dotknutej obce?
Presne tak. Riešili sme, aby obec Veselé mala v konaní postavenie dotknutej obce, a tým aj určité práva. Chceli sme, aby sa posudzovali aj dopady na našu obec, lebo investor chcel posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA) robiť len vo vzťahu k obyvateľom Drahoviec, hoci najbližší obyvatelia k veterným turbínam budú obyvatelia Dubovian a Veselého.
Do procesu sme sa zapojili a právo dotknutej obce nám bolo priznané. Ale napríklad obciam Rakovice a Veľké Kostoľany sa to nepodarilo, sú v procese zaradené len ako dotknutá verejnosť.
Ako je možné, že sa obyvatelia a vedenie obcí včas nedozvedia o tom, že im má za oknami vyrásť veterný park?
Investor mal povinnosť verejne prerokovať aj samotný zámer, nielen záverečné hodnotenie. Investor však využil jedno staré prechodné ustanovenie a oznámil, že od verejného prerokovania upúšťa s odvolaním sa na pandemickú situáciu. To bolo vo februári 2023, kedy už pandémia nebola.
Ako ďaleko od obytných zón môže veterný park vyrásť? Je v tomto prípade podľa vás dodržaný zákon?
V čase podávania pripomienok platilo usmernenie regionálneho hygienika, že takéto stavby by mali byť najmenej tri kilometre od obydlí. Napriek tomu investor tvrdil, že sa to ľudí netýka, hoci niektoré domy budú vzdialené len približne 1200 metrov, vo Veselom v Dubovanoch približne 900 metrov.
Poslali ste aj písomné stanovisko na ministerstvo. Čo sú jeho najdôležitejšie námietky?
Identifikovali sme 10 až 15 konkrétnych bodov, kde investor nesplnil podmienky. Okrem toho, že nie je dodržaná vzdialenosť od najbližších obydlí, sme upozornili na to, že mala byť urobená vibroakustická štúdia, ale tá vibračná časť napríklad urobená nebola vôbec.
Podmienky stanovovali, že akustickú štúdiu má vypracovať autorizovaný odborník, konkrétne inžinier zapísaný v zozname, ale investor ani túto povinnosť nesplnil.

Zmienili ste aj námietku týkajúcu sa nepreukázania technického potenciálu veternej energie. Čo to znamená?
V zámere úplne chýba technická špecifikácia technológie, ktorá tam má byť inštalovaná. Investor síce hovorí, že použije „najmodernejšie turbíny“, ale nekonkretizuje, aké konkrétne typy.
Namiesto toho použil hypotetický model, kde skombinoval údaje z rôznych typov turbín – napríklad hluk z jednej, infrazvuk z inej. Takto vznikol umelý model, ktorý sa v skutočnosti nebude inštalovať.
Spomínali ste, že bol vypracovaný aj ornitologický a zoologický výskum. Prečo?
Výskum sa robil preto, že v blízkosti plánovaného veterného parku sa nachádza chránené vtáčie územie – konkrétne Sĺňava a Špačinsko-nižnianske polia a je tam aj územie Váhu, cez ktoré vedie aj medzinárodný vtáčí koridor. Z tohto dôvodu sa skúmali pohyby cicavcov, vtákov aj netopierov.
Zistilo sa, že v plánovanom území parku sa nachádzajú nielen hniezdiská, ale aj loviská chránených druhov vtákov. Identifikovali tam minimálne 17 druhov európskeho významu – napríklad tri páry orla kráľovského, sokola rároha a takisto tam zalietava orliak morský. Investor vplyvy na faunu a flóru posudzoval len v hraniciach územia Natura 2000, nie komplexne. A tam vzniká zásadný rozpor medzi odborníkmi a investorom.