Čerstvý majster Európy a majster sveta z Hlohovca nosí na Slovensko jeden veľký úspech sa druhým. Jeho meno však pozná len malý okruh ľudí, ktorý sa veľmi nezväčšil ani po ostatnom úspechu.
„Oslavovali sme ako sa patrí, ale výkon vo finále mi trpko ostal v hlave,“ hovorí slovenský reprezentant v nohejbale MATÚŠ RÁCIK.
Aké to je mať na konte ďalší veľký úspech?
Je to výborný pocit. Na majstrovstvách Európy som bol po prvýkrát – predtým som štartoval iba na svetových šampionátoch.
Toto však bol iný formát turnaja, ako na majstrovstvách sveta. Ako to prebiehalo?
Tentoraz sa nehrali jednotlivé disciplíny ako singel, dvojice a trojice, boli to majstrovstvá Európy družstiev. Hodnotilo sa teda celé družstvo. V základných skupinách som hral dvojice a vo finále moju najobľúbenejšiu disciplínu – trojicu. Bol to napínavý turnaj, vyhrali sme najtesnejším možným rozdielom 3:2 nad Českou republikou.
Napriek víťazstvu to bolo pre mňa trochu trpké – s mojím výkonom vo finále som nebol spokojný. Prehrali sme síce len jednu trojicu za celý turnaj, ale žiaľ práve tú najdôležitejšiu, vo finále. Našťastie, sme skvelý tím a keď sa jednému nedarí, potiahnu ho spoluhráči. To si nesmierne cením.
Medaily im nedodali, tak si urobili vlastné. V Trnave skončili štyri hádzanárske legendy Čítajte V čom sa teda tento turnaj líšil od klasických majstrovstiev sveta?
Majstrovstvá sveta sa obvykle hrajú osobitne v jednotlivých disciplínach – singel, dvojice a trojice. Hrá sa systémom 1 na 1, 2 na 2 a 3 na 3 a každá disciplína má svoje vlastné medaile. Tentoraz však išlo o súťaž družstiev. Zápas sa začal singlom – víťazný tím získal bod. Pokračovalo sa dvojicami, trojicami, opäť dvojicami a napokon singlom. Družstvo mohlo získať maximálne päť bodov, na víťazstvo však stačili tri.
Ako prebiehal celý turnajový systém?
Začínali sme v základnej skupine, kde sme narazili na Ukrajinu a Španielsko. Oba zápasy sme vyhrali 3:0. Potom sa naše výsledky preniesli do nadstavbovej skupiny, ktorá vznikla spojením dvoch pôvodných skupín. Tam sme hrali proti Maďarsku a Švajčiarsku – aj tieto zápasy sme zvládli.
Do vyraďovacej časti postupovali najlepšie dva tímy. V semifinále sa hral klasický KO systém – prvý proti druhému a následne finále, resp. zápas o tretie miesto.
Vo finále ste narazili na český tím. Medzi Slovenskom a Českom panuje vždy veľká rivalita, je to tak aj v nohejbale?
