Kaštieľ v Chtelnici patrí medzi najvýznamnejšie šľachtické sídla na západnom Slovensku. Nachádza sa v južnej časti obce pri hlavnej ceste smerom do Dechtíc a je zapísaný v registri národných kultúrnych pamiatok. Jeho dominantou je hlavná budova obklopená štyrmi pavilónmi – takáto dispozícia je na Slovensku výnimočná.
Počas stáročí sa v jeho múroch vystriedali Erdődyovci aj Pálffyovci, navštívila ho Mária Terézia a v medzivojnovom období tu slávnostne otvorili školu Hlinkovej mládeže za účasti Jozefa Tisu.
Začiatky a prestavby
Základy zemepanského sídla položil v roku 1582 Krištof Ungnad. „Bol to chorvátsky bán a zakúpil toto panstvo za 70-tisíc uhorských zlatiek od Rudolfa II., vtedajšieho panovníka. Na tomto mieste bola pôvodne len budova do tvaru L, ale výhodou bolo, že tadiaľto viedla hlavná cesta, taká tepna, a tým pádom začalo byť toto miesto zaujímavé,“ približuje sprievodca kaštieľa Ján Lukačovič.

Najstaršou stavebnou časťou kaštieľa je podľa riaditeľa Balneologického múzea Imricha Wintera Vladimíra Krupu suterénny priestor situovaný pod obytným traktom kaštieľa, ktorý je orientovaný v smere severovýchod – juhozápad a má vnútornú šírku 6 metrov a dĺžku až 47 metrov. Jeho obvodové steny, vybudované z lomového kameňa majú hrúbku 70 centimetrov.
Sobášom Ungnadovej dedičky Anny Márie Ugnadovej s grófom Tomášom Erdődym sa celé panstvo dostalo do rúk významného šľachtického rodu a začali sa významné niekoľkonásobné prestavby.

Dnešná štvorica pravidelne situovaných pavilónov sa objavuje na najstarších dostupných mapách – mapách z prvého a druhého vojenského mapovania.
„Pavilóny sú na nich prepojené múrmi vybiehajúcimi z ich nároží a táto kompozícia vytvára obdĺžnikový obvod okolo nádvoria s centrálne umiestneným kaštieľom pozostávajúcim z jednej budovy s rizalitmi. Voči nárožiam opevnenia sú pavilóny zobrazené v diagonálnom postavení,“ dopĺňa Krupa.
Architektonický unikát
Rozhodujúcim rokom pre výstavbu kaštieľa v Chtelnici, tak ako ho poznáme v dnešnej podobe, sa stal rok 1769. Ján Nepomuk Erdődy sa rozhodol pre výstavbu dôstojného rodového sídla na panstve Dobrá Voda, ktoré malo nahradiť zastaraný renesančný kaštieľ.
Prestavbu kaštieľa viedol staviteľ Braun. Pôvodne renesančný objekt dostal neskorobarokovú podobu s rokokovými prvkami, inšpirovanú francúzskym šľachtickým štýlom.
„Ďalším veľmi moderným dobovým znakom bolo umiestnenie piano nobile na prízemie kaštieľa. Došlo k zvýšeniu stavby o druhé nadzemné podlažie a v hmote pribudli na os dlhších fasád situované rizality so zaoblenými rohmi, jeden smerujúci ku parku, druhý ku komunikácii,“ vysvetľuje riaditeľ Balneologického múzea.
Súčasne došlo k radikálnemu zvýšeniu terénu okolo kaštieľa, čím definitívne zanikli pôvodné okná z pivnice. Kaštieľ aj okolo stojace pavilóny ukončili manzardovými strechami.

Z architektonickej stránky je kaštieľ na Slovensku unikátom. „Dispozično-priestorové usporiadanie so štyrmi pavilónmi situovanými diagonálne voči centrálnej budove nemá na Slovensku analógiu,“ vysvetľuje Vladimír Krupa. „Analógie boli zistené napríklad pri opevnených kostoloch v Sedmohradsku, kde bol však centrálne situovanou stavbou kostol,“ dopĺňa.