TRNAVA. Zrúcanina Kostola a kláštora sv. Kataríny Alexandrijskej pri Dechticiach patrí medzi klenoty Malých Karpát. Dobrovoľníci, ktorí sa už celé desaťročia starajú o jej záchranu, však tento rok budú musieť pracovať s podstatne menším rozpočtom.
Po viac ako dvadsiatich rokoch štátnej podpory totiž projekt Katarínka podľa všetkého nezíska dotáciu od ministerstva kultúry.
Dotácia pravdepodobne nepríde, kalvária je ohrozená
Rezort kultúry doteraz prispieval na Katarínku prostredníctvom dotácií v rámci programu Obnovme si svoj dom. Tento rok občianske združenie Katarínka žiadalo o 35 950 eur.
„Doposiaľ ešte nebolo zverejnené, aké projekty budú alebo nebudú podporené. Podľa neoficiálnych zdrojov však vieme, že sme dotáciu nedostali,“ hovorí Martina Cibirová, podpredsedníčka združenia.
Dobrovoľníci tento rok žiadali vyššiu sumu než zvyčajne. Okrem bežných prác plánovali financovať aj výrobu a osadenie kópie pôvodnej dechtickej kalvárie, ktorá kedysi stála pred kláštorom.

Ministerstvo informáciu o nepridelení dotácie nepotvrdilo ani nevyvrátilo a tvrdí, že oficiálne rozhodnutie zatiaľ vydané nebolo. „Až po podpise protokolu k hodnoteniu projektov pani ministerkou budeme môcť výsledky verejne komunikovať voči žiadateľom aj verejnosti,“ uviedla Petra Bačinská z odboru komunikácie ministerstva kultúry.

Podpora klesá, práce však pribúdajú
Rozpočet programu Obnovme si svoj dom je tento rok rozdelený do viacerých podprogramov v celkovej hodnote deväť miliónov eur. Na aktivity priamo zamerané na ochranu pamiatkového fondu, medzi ktoré patrí aj Katarínka, však ministerstvo vyčlenilo len 100-tisíc eur. O tieto peniaze sa navyše uchádzalo až 61 projektov z celého Slovenska.
„Nerozumieme, prečo je každoročne znižovaná výška dotácií programu Obnovme si svoj dom, keďže ceny a náklady každoročne stúpajú, ale ministerstvo sumy znižuje,“ dodáva Cibirová.

Zatiaľ čo v roku 2022 dostala Katarínka 19-tisíc, o rok neskôr 15-tisíc a vlani už len necelých 8-tisíc eur. „Už minulý rok sme dostali žalostne málo a žalostne neskoro – v októbri, keď väčšina projektov, ktoré sa venujú záchrane pamiatok, už končí svoju hlavnú sezónu. Pre porovnanie, štandardne sme sa v minulosti informácie o dotácii dozvedeli v marci, najneskôr v apríli,“ upresňuje Cibirová.
Ministerstvo kultúry na druhej strane tvrdí, že si prácu dobrovoľníkov váži a ich činnosť dlhodobo podporuje. Od roku 2020 do roku 2024 projekt podporilo sumou presahujúcou 80-tisíc eur. „Komisia pri hodnotení projektov postupuje s maximálnou zodpovednosťou a dôrazom na kvalitu a efektívnosť podpory,“ dodala Bačinská.
Archeológia, murári aj tradičné techniky
Na Katarínke mali počas tohto leta prebiehať viaceré archeologické a stavebné zásahy. V juhozápadnej časti kláštora je plánovaný výskum zameraný na odkrytie celej kláštornej pivnice, ako aj ďalší výskum v priestore kláštornej chodby a nádvoria.

V južnej časti kláštorného komplexu má prísť k rozsiahlym murárskym a konzervačným prácam. V pláne bola aj výstavba základov pre budúcu kalváriu.
Výnimočnou pracovnou udalosťou pre dobrovoľníkov má byť aj hasenie vápna, ktoré je dôležitou súčasťou pri murovaní tradičným postupom. Martina Cibirová však upozorňuje, že po tom, čo ich ministerstvo nechalo v štichu, sú tieto činnosti ohrozené. O pomoc preto teraz prosia verejnosť.
Občianske združenie Katarínka už zverejnilo na svojej stránke možnosti, ako prispieť, či už finančne alebo osobnou účasťou na letných workshopoch. Už tradične sa 5. júla koná Deň otvorených dverí, ktorý patrí medzi najobľúbenejšie podujatia na Katarínke.
Novinkou pre návštevníkov je tento rok aj nová asfaltová prístupová cesta, ktorú zabezpečil Trnavský samosprávny kraj. Vďaka nej sa k zrúcanine dá pohodlne dostať autom od hlavnej cesty medzi Trstínom a Dechticami až pod les, kde je zriadené improvizované parkovisko.

Vzácna ruina žije vďaka dobrovoľníkom
Katarínka je najväčším dobrovoľníckym projektom na Slovensku zameraným na záchranu historickej pamiatky. Za 30 rokov sa viac ako 2000 dobrovoľníkom podarilo zakonzervovať všetky múry kostola, obnoviť zrútenú vežu a sprístupniť ju ako rozhľadňu s expozíciou.
Objavili dve krypty, osem kaplniek a zmapovali množstvo zaniknutých budov. Miesto odhalilo svoju históriu – od gotickej kaplnky a cintorína z 15. storočia až po rozsiahly františkánsky kláštor z roku 1618, ktorý sa stal významným pútnickým miestom. Občianske združenie Katarínka spolu so Združením kresťanských spoločenstiev mládeže sa o záchranu tohto kultúrneho dedičstva stará už od roku 1994.