Malí ho poznajú pre jeho knihy, dospelí pre širokú umeleckú činnosť, najmä hudbu. BRAŇO JOBUS (56) pred pár dňami protestoval proti príchodu Rostasa na diskusiu, hral pre Ukrajincov sužovaných vojnou a už o pár dní napíše novú kapitolu jeho festival Vrbovské vetry. „Mám päťročného syna a nechcem, aby vyrastal v krajine pod ruským vplyvom,“ vysvetľuje v rozhovore hudobník.
Pred diskusiou s Tiborom Eliotom Rostasom vo Vrbovom ste spoluorganizovali protest proti jeho prítomnosti. Čo vás k tomu viedlo?
Po voľbách sme netušili, ako ďaleko to s novou vládou zájde. Prekročilo sa už priveľa červených čiar a veľa sa dnes zneužíva sloboda slova, ktorá ide ruka v ruke so zodpovednosťou. Mlčať by bolo zlé. Preto vznikla myšlienka organizovať protest. Vrbové je moje rodné mesto, v ktorom sme všetci prepojení. Keď sa tam zrazu objavia ľudia ako Blaha, Staněk a pripravuje sa vystúpenie Rostasa, bolo jasné, že musíme reagovať.
Čo vám na Rostasovej prítomnosti prekážalo najviac?
Je trestne stíhaný a známy antisemitskými výrokmi. V meste s historickou židovskou komunitou a synagógou taký človek nemá mať miesto. Protest vznikol spontánne – dvaja miestni poslanci a my z kapely Karpatské Chrbáty. Vrátili sme sa z Ukrajiny, kde sme hrali s Michaelom Kocábom, a cítili sme potrebu ukázať, že nie všetci na Slovensku podliehame extrémizmu.
V rozhovore sa dočítate:
- Prečo chodí koncertovať na Ukrajinu,
- ako ho počas koncertu zasiahla vojnová realita,
- aká osobná skúsenosť na Ukrajine ho zasiahla,
- dokáže sa Slovensko vymaniť zo zajatia konšpiračných teórií,
- jeho názory i aktivizmus dráždia veľkú skupinu Slovákov,
- prečo sa naštrbil vzťah Slovákov s Čechmi.
Ako reagovalo vedenie mesta?
Primátor s nami súhlasil, plagáty stiahli, hoci beseda sa nakoniec konala. No pozitívne je, že sme vytvorili komunitu ľudí, ktorí sa vedia ozvať. Ukázalo sa tiež, že aj malé mesto môže brániť hodnoty a že Vrbové nie je len pasívne, ale dokáže sa postaviť za zdravý rozum.
Prečo vás to zasahuje tak osobne?
Pretože vidím, ako sa sloboda slova mení na nástroj manipulácie. Hoaxy a propaganda rozkladajú spoločnosť.
To už nie je pluralita, ale vlastizrada. Propaganda je silnejšia než kedykoľvek predtým. Voľby vyhrali tí, čo klamali, a Slovensko sa otáča k agresívnemu Rusku. To v programe nemali – a robia to bez mandátu.
Čiže nejde len o Rostasa a diskusie vo Vrbovom.
Nie. Ide o celkovú atmosféru. Ak teraz zostaneme ticho, bude to hriech. Možno sme mohli zakročiť aj skôr, ale dnes to v nás dozrelo. Teraz už mlčať jednoducho nemôžeme.
Chodíte koncertovať na Ukrajinu. Čo bol hlavným impulzom ísť na koncertnú šnúru do krajiny, v ktorej prebieha vojna?
Vďačím za to Michalovi Kaščákovi. S Ukrajinou sme boli prepojení už dávno pred 24. februárom 2022. Vlastne sme hrali na podporu už v roku 2014, keď Rusko obsadilo Krym. Po začatí úplnej invázie sme boli v šoku, no utvrdilo nás to v tom, že podpora Ukrajiny má zmysel.
Takže išlo o spontánne rozhodnutie ísť na Ukrajinu?
Presne tak. Michal Kaščák spolupracoval s ukrajinskou agentúrou, ktorá ešte pred vojnou organizovala festivaly. Dostal nápad a vznikol maličký festival s názvom Pohoda Loves Ukraine, na ktorý pozval Michala Kocába, mňa a ďalších účinkujúcich.
Aký bol cieľ tohto koncertu?
Chceli sme priniesť aspoň trochu radosti, chvíľu normálnosti uprostred hrôzy. V tom čase ešte Pellegrini nebol prezidentom, ale Fico už začínal so svojimi extrémistickými rečami. Vtedy, keď sme tam hrali, si niektorí mladí smeráci na Slovensku robili z Ukrajiny vtipy, zosmiešňovali ju. Boli to hanebné, trápne a necitlivé vtipy, napríklad o tom, ako Kličko bude rukami odrážať bomby. Ľudia tam riskujú životy a my tu máme šašov, ktorí sa z toho smejú.
