TRNAVA. Na gitare začal hrať ako päťročný, v tom čase mu učarovali aj bicie. Odvtedy hrá na oboch, aj keď najväčšie úspechy dosiahol práve s gitarou. Dominik Krajmer z Trnavy má iba desať rokov a už stihol povyhrávať rôzne súťaže, aj s medzinárodnou účasťou. Jeho učiteľ hudby v Základnej umeleckej škole v Trnave Miroslav Vavříček tvrdí, že o ňom v budúcnosti ešte budeme počuť.
„Keď Dominik nastúpil do mojej triedy, hneď sa odlišoval od ostatných žiakov, a to hlavne tým, že tíško sedel, počúval čo mu hovorím a veľa toho nenahovoril. V dnešnej dobe, keď každé druhé dieťa nevie „ani minútu obsedieť“ , to bol hotový zázrak. Vedieť počúvať, rozvinutá vnímavosť a prirodzený talent na technický náročnejšie skladby sú jeho hlavné devízy. Keď vystupuje na koncerte, nemôže pozornému poslucháčovi uniknúť ani jeho prirodzená muzikalita,“ povedal s tým, že zároveň verí, že svoj talent bude ešte rozvíjať a v budúcnosti o ňom budeme počuť.

Aj Trnava ho už ocenila
Okrem mnohých prvých miest na súťažiach sa mu dostalo aj uznanie od rodnej Trnavy. Tento rok mu udelili špeciálnu cenu za mimoriadne výsledky.

Gitara ho fascinovala už od malička, jeho otec je amatérsky muzikant, gitaru má odloženú v spálni a občas si na nej zabrnká. Hudobné gény majú v rodine. Jeho mama hrá na klavíri, starký hral na mandolíne a hlavne strýko a starší bratranci hrajú taktiež na gitare. „Okrem nej hrám aj na bicie a xylofón, ako bubeník pôsobím v školskej kapele Dixieland,“ dodal Dominik s tým, že má doma tri gitary, zničiť sa mu zatiaľ nepodarilo ani jednu.
Dominik má štyroch súrodencov a s niektorými hráva na koncertoch v ZUŠ, ale aj v Dome seniorov a účinkuje aj v komornom súbore ako gitarista v kostole sv. Jakuba v Trnave.
Ak si predstavujete Dominika ako uzavretého virtuóza žijúceho vo vlastnom svete, ste na omyle. Okrem hudby aj športuje a aktívne hráva hokej za HKM Gladiators Trnava, kde už taktiež získal zopár ocenení. Ak by sa mal rozhodnúť, s čím ďalej pokračovať, či s hudbou alebo športom, nebolo by to vraj jednoduché.
Má to nabité
„Všetko mám rovnako rád, aj rodičia sa ma pýtajú, keď je toho niekedy veľa, či s niečím neskončíme a ja im vravím že nie,“ zhrnul Dominik. Štyrikrát do týždňa ma hokejový tréning, štyrikrát hodinu na ZUŠ-ke a jeden raz cestuje na hodinu na cirkevné konzervatórium v Bratislave k Cindy Stehlovej. Od tohto roka sa tam stal mimoriadnym žiakom. Podľa jeho otca to má pre neho veľký prínos, pretože je to pedagogička, ktorá aktívne koncertuje. Skúsený gitarový odborník Miloš Tomašovič tiež dáva Dominikovi odborné rady a lekcie pred súťažami.
Hrať na gitare sa snaží každý deň a často sa mu to aj darí, cvičí približne hodinu, niekedy s prestávkami je to aj viac. „Najviac ma baví, keď skladbu zahrám tak ako je zapísaná a s pánom učiteľom potom pracujeme s dynamikou, ozdobami, tempom a tak. Veľmi mám rád rytmické skladby. Rád aj improvizujem či už na elektrickej gitare alebo na bubnoch,“ popísal malý talent. Aj učitelia ho podľa jeho mamy veľmi radi ho učia, pretože hrá s radosťou, rýchlo sa učí a navyše, baví ho to.
