TRSTÍN. Je jednou z mála tých, ktoré vybudovali v medzivojnovom období. Vznikla na zalesnenom návrší na úpätí Malých Karpát, na mieste nazývanom Hájiček, ktorého história sa spája so stredovekým kostolom z konca 12. a začiatku 13. storočia.
Koncom 18. storočia sa po prvýkrát objavili zmienky o zázrakoch sošky Bolestnej Panny Márie práve tu, preto sa krátko na to stal mariánskym pútnickým miestom. Trstínsku kalváriu zaradili v novembri 2024 medzi národné kultúrne pamiatky.
„Vybudovanie novej, kvalitne spracovanej kalvárie v prvej polovici 20. storočia v blízkosti tohto starého pútnického miesta potvrdil a posilnil jeho pretrvávajúci význam. V čase vysvätenia kalvárie v roku 1923 sa do kostola na Hájičku vrátil aj originál zázračnej sochy, nachádzajúcej sa od konca 18. storočia v Trnave,“ uviedla Milada Oravcová z Odboru evidencie pamiatkového fondu SR.
Až na návršie
Kalvária sa tiahne od vstupnej brány po chodníku, lemujúcom terén až na návršie, na ktorom stojí kostol. Hneď za bránou nájdete súsošie Rozlúčka Krista s Máriou a oproti nej výjav Kristus modliaci sa na Olivovej hore.
Nasleduje štrnásť zastavení krížovej cesty, usporiadaných do kruhu okolo šesťfigurálnej skupiny Ukrižovania umiestnenej na najvyššom bode Hájička. Kalvária je zároveň obkolesená zeleňou, ktorá dotvára atmosféru miesta.
Trstínska kalvária je voľne prístupná verejnosti. (zdroj: P.Koprivňanská)Jej autormi sú kameňosochár Miroslav Harašta z Přerova a architekt Josef Marek pochádzajúci z Moravy, ktorý v tom čase žil v Trnave.
„Zhotovená je z hořického pieskovca, z kameňa charakteristického pre medzivojnové sochárstvo v tejto lokalite. Scény rozlúčky Krista s Máriou a Olivová hora vychádzajú zo staršej kalvárskej tradície a pre obdobie svojho vzniku sú netypicky poňaté ako sochy,“ doplnila Oravcová.
